Nórsko – časť II.

Náš kolega Janko Murín si splnil jeden zo snov a vybral sa navštíviť Nórsko. Časť dovolenky zdokumentoval v článku Nórsko – časť I., ktorý sa dočkal pokračovania.

Na deň č.8 je naplánovaná návšteva prímorského mesta Alesund, nazývaného niekedy aj Benátky severu. Paľove raňajky držia vysoký štandard, a tak spokojní vyrážame. Svet fjordov nám opäť otvára svoju náruč a my sa nevieme vynadívať na krajinu morských zálivov, formovanú tisícročia postupujúcimi ľadovcami. Zhruba po hodine jazdy vchádzame do Alesundu. Mesto rozkladajúce sa na troch ostrovčekoch prepojených mostami, nás víta vcelku ospalou atmosférou. Tú znásobuje typicky severské počasie, ktoré dáva vyniknúť šedej farbe.

Po krátkej prechádzke mestom, mieria naše kroky na 189 m vysokú vyhliadku Aksla, odkiaľ dovidíme na celé mesto a okolité ostrovy. Alesund s cca 45 tisíc obyvateľmi pôsobí zhora útulne. Harmónii nezvyčajných farebných odtieňov typických pre secesiu, v duchu ktorej bolo mesto po požiari znovuzrodené začiatkom 20.storočia, akoby sa prispôsobil aj život miestnych obyvateľov, či turistický ruch.

Bergen so svojimi živými farbami, džavotom domorodcov a množstva turistov pôsobí oveľa rušnejšie, zblízka na ulici, aj z vyhliadky. Alesund pôsobí oveľa pokojnejšie a nenápadnejšie. Páči sa mi tu. Partia šachistov priamo na ulici, osamelý chodec na prechode, žiaden rad pri občerstvení.

Kuchár Paľo sa nezaprel a na miestnom trhu vyňúral veľrybie steaky. Chutia vraj ako hovädzina. Lákavé, ale nie. Tento typ pominuteľného suveníru si nebudem brať na Slovensko. Naše poobedňajšie kroky smerujú do Atlantic sea park, najznámejšieho nórskeho morského akvária, kde si okrem množstva živočíchov, pozrieme kŕmenie malých tuleňov a vypočujeme prednášku o týchto morských cicavcoch.  Po návšteve akvária smerujeme k oceánu, prejdeme popri farmách a úzkou cestičkou dorazíme až k pobrežiu. 50 odtieňov šedej nemôže byť už viac ukážkových :).

Tesne po ôsmej hodine večer dorazíme do asi najkrajšie položeného kempu nášho zájazdu. Vysoké hory, divoká rieka a jahodovo-malinová farma ako malá oáza, poľudšťujúca divoký ráz krajiny.

Ďalší deň nás víta slnkom zaliata krajina, úplne iná ako predošlý večer. Hlavný program dňa je jedna z najznámejších turistických atrakcií Nórska, Trollstigen – Cesta Trollov. 11 najznámejších zákrut Nórska, by sa s trochou nadsázky dalo nazvať aj ako obdivuhodný počin nórskych cestárov. Divoká krajina skrotená asfaltovou stužkou, sa nechá obdivovať fotochtivými turistami z vyhliadky, ale rovnako aj jazdou priamo dolu, kde sa zákruty vinú ako had okolo 180 m vysokého vodopádu Stigfossen. To všetko priamo v skale, s malými ostrovčekmi zelene. Človek nevie kam sa skôr pozerať.

Prechod údolím Andalsnes je rovnako veľkolepý. Cítim sa ako keby sa Podtatranská kotlina zúžila na niekoľko 100 metrov a vás obklopovali z jednej strany Vysoké a z druhej Nízke Tatry. Zastávka pri najvyššej horolezeckej stene Európy, Trollvegen, tento pocit len znásobí.

V prvej časti som spomínal mestečko Lom, do ktorého sme sa opäť vrátili. Výborný kemp, krásne prostredie, stredoveký drevený kostolík a ako bonus, vraj jedna z najlepších pekární v Nórsku. Iné som priamo neskúsil, tak ťažko porovnávať, ale niečo pravdy na tom bude, keďže všetko a všetkým mimoriadne chutilo. Keďže do kempu sme dorazili skôr ako zvyčajne, vybral som sa na krátku prechádzku do blízkeho lesíka a odtiaľ na obhliadku mestečka. Bežný les pri bežnom mestečku, no u nás by musel spadať do 4-5 ochranného pásma. Takto totiž vyzerajú bezzásahové pralesy, ktoré sa viac-menej bez zásahu človeka vyvíjajú niekoľko desiatok až sto rokov. Cítil som sa ako v rozprávke.

Z rozprávky do rozprávky a už obdivujem miestny kostolík s typickými prvkami severskej architektúry. Dravá rieka Bovra dodáva celému miestu a mestu nádych divokosti a len dotvára osobitný ráz tejto vstupnej brány do pohoria a národného parku Jotunheim.

Na desiaty deň je naplánovaná poldňová turistika v NP Jotunheim, výstup na hrebeň Bessegen, s nádhernými vyhliadkami na okolité pohoria a jazerá s odlišnou farbou vodnej hladiny. Pri študovaní itineráru to bola pre mňa jedna z najlákavejších častí nášho zájazdu, no v deň D sa počasie rozhodlo, že nám to skomplikuje. Vietor, dážď, zima, horšia viditeľnosť, tak znela predpoveď.

Asi polovica kolektívu sa rozhodla aj napriek predpovedi, že to skúsi, my ostatní sme sa roztrúsili po okolí. Zo začiatku sa zdalo, že oľutujeme, ale po asi dvoch hodinách nás prudký lejak vrátil do autobusu. Po ďalšej hodine sa z polcesty vrátili premoknutí odvážlivci, ktorí sa zhodli, že najväčším zážitkom bolo oddychujúce stádo sobov neďaleko frekventovanej turistickej trasy. Všetci sme sa zhodli, že pravá nórska turistika bude možno niekedy nabudúce. Pomaly sme nabrali smer Oslo, obdivujúc nekonečné melancholicky pôsobiace diaľavy pri prejazde NP Jotunheim.

Tak ako som sľúbil v prvej časti blogu, naše túlavé topánky sa v jedenásty deň opäť ocitli v Osle, tentokrát na dlhší čas a v oveľa príjemnejšom počasí.

Prehliadku hlavného mesta Nórska sme začali pred týždňom v pevnosti Akershus, teraz pokračujeme pri radnici Radhus, ktorá je známa každoročným ceremoniálom odovzdávania Nobelovej ceny za mier. Naše ďalšie kroky vedú do Frognerovho parku, podľa štatistík najobľúbenejšej turistickej atrakcii Nórska a podľa kníh Jo Nesba, obľúbené miesto Harryho Hola :).

212 bronzových sôch od Gustava Vigelanda naozaj stojí za pozretie, aj keď autentickú atmosféru narúša veľké množstvo turistov. Cez pešiu zónu Karl Johans Gate sa presunieme do záhrad kráľovského paláca, kde by som si vedel predstaviť prácu záhradníka :).  Funkcionalistická architektúra v štvrti Aker Brygge ma zaujme na prvý pohľad. Žiť v Osle, tak tam chodím pravidelne fotiť, potenciál toho miesta je veľký. Na záver prehliadky ostáva asi najznámejšia dominanta Osla, budova opery. Minimalistický štýl, betón, oceľ, sklo, to celé imitujúce ľadovú kryhu, neuveriteľná stavba, opäť s veľkým potenciálom na zaujímavé fotografie.

Nielen architektúry samotnej, ale aj street foto, či portrétov v rôznych štýloch, tie kulisy k tomu priam nabádajú. Kde ja narýchlo robím posledné zábery, tam pomaly padnú prvé kvapky dažďa a tak končíme našu návštevu Osla a vyrážame do Švédska, kde nás čaká posledný kemping a posledná škandinávska noc.

Kodaň

Hoci je témou blogu Nórsko, náš posledný deň venujeme celodennej návšteve metropoly Dánska. Hneď ráno obdivujeme ďalšiu obdivuhodnú stavbu, a to most spájajúci švédske Malmö a dánsku Kodaň, niektorí ste ním možno prechádzali, niektorí ho môžte poznať zo seriálu Broen (Bron – Most).

Prehliadku začíname pri najfotografovanejšej atrakcii Kodane, soche Malej morskej panny. Pokračujeme k starému bastiónu Kastellet, cestou sa ešte zastavíme pri anglikánskom kostole St Alban´s church. Na obed už obdivujeme kráľovské zámky Amalienborg, Charlottenborg a sídlo parlamentu Christianborg, známeho napr. zo seriálu Borgen.

Po neskoršom obede zrelaxujeme v botanickej záhrade Botanisk have a na záver sa presunieme do nezameniteľnej časti Kodane, Nyhavn, bývalého prístavu. Farebná architektúra domčekov lemovaná dlhým vodným kanálom, s množstvom stánkov, kaviarní a reštaurácií. Krátke občerstvenie, minieme posledné dánske peniaze a príjemne unavení sadáme do klimatizovaného autobusu. O pár hodín opustíme Dánsko a nočnou jazdou cez Nemecko a Poľsko sa vraciame domov.

Fujifilm X100F alebo čím som v Nórsku prevažne fotil

Vo svojom rok starom článku o vývoji rady Fujifilm X100 som vyjadril nadšenie z tohto fotoaparátu a chcel mu venovať samostatnú užívateľskú recenziu. Nakoniec som sa rozhodol, že bude len malou vsuvkou tohto cestovateľského blogu.

Fotografovať objektívmi s premenlivým ohniskom (zoomom) som prestal asi pred 4-5r., keď som sa začal viac venovať fotografovaniu svadieb. Nutnosť používať vysokosvetelné objektívy s clonou f/1.4 mi nedala na výber. Ohnisko 35 mm sa stalo mojim najpoužívanejším, takže keď vyšiel z dielne Fujifilm model X100 a jeho nasledovníci s príponou S, T a F, musel som ho skúsiť. Ten najnovší, v poradí štvrtý, sa stal mojim obľúbeným fotoaparátom na denné nosenie, cestovanie, výlety, rodinné stretnutia. Po roku používania môžem skonštatovať, že Fujifilm X100F je unikátny aparát, ktorý vo svojej kategórii s náskokom poráža akúkoľvek konkurenciu. Ideálne 35 mm f/2 reportážne ohnisko, ideálna veľkosť a ergonómia, kvalitné materiálové zloženie, fantastický obrazový výkon, podporený rýchlym a presným zaostrovaním a to celé za naozaj rozumnú cenu. Bez problémov zvládol moje potreby v Nórsku (všetky zábery sú fotené priamo do jpeg, profil classic chrome), bez problémov zvláda akúkoľvek reportáž, street fotografiu, dokument.

Nie je určený pre každého, ale komu vyhovuje perspektíva 35 mm ohniska, bočný hybridný hľadáčik a nepotrebuje výklopný displej, tak fotoaparát ho svojim výkonom určite poteší.

Zažiť Nórsko sa dá rôzne. Letecky a autom, iba autom, na motorke, autobusom. Spôsob dopravy ale nie je podstatný, podstatné je vidieť a zažiť ho na vlastnej koži. Neopakovateľný charakter krajiny, úchvatné scenérie, príjemní ľudia a pre fotografa úplné iné impulzy, námety, ale aj svetlo a farby, ako u nás. Žiť v Nórsku pravdepodobne nikdy nebudem, ale vrátiť sa tam a spoznať ďalšie mestá a miesta, by som veľmi rád.