Zapol som si počítač a otvoril Google Earth. Pomaly som vrtel zemeguľou, našiel som Rostock a pomaly sa presúval na sever. Najprv z väčšej diaľky, kým som nenarazil na pevninu. Trelleborg. Priblížil som si ho. Tak tu sa začne naša škandinávska dovolenka. Krátky prejazd Švédskom do Nórska, posledný deň cestou späť celodenná návšteva Kodane. Nevedel som sa dočkať.
Zažiť Nórsko chceme s manželkou už dávno. Vidieť miesta, o ktorých sme čítali v knihách, videli na fotkách či vo filmoch. Nasať atmosféru vraj najspontánnejších škandinávcov. Pred 3 rokmi som fotil slovensko-nórsku svadbu a ešte teraz sa uškŕňam keď si spomeniem na kombináciu nórskych krojov a slovenského odzemku. 😊
Deň D je tu a ja srším nadšením aj napriek tomu, že som ochorel. Teplé oblečenie zbalené, však ideme na sever do Nórska, foťáky tiež a nejaké to jedlo, kým sa dostaneme k nórskym kempom.
Ak by som mal ísť presne podľa itineráru, tak začíname v Ružomberku kde sa zišla partia asi tridsiatich cestovania chtivých ľudí z celého Slovenska. Pohodlný autobus, vozík s troma mrazničkami a poľnou kuchyňou, kuchár Paľo a sprievodca Majo. Nočná jazda Poľskom a dopoludňajší príjazd do Berlína moje nadšenie trochu schladili, pretože nočnú jazdu som prebdel, choroba kulminuje a júlová horúčava to zaklincuje. Nové miesto si ale nemôžem nechať ujsť a tak pár hodínovú pauzu využívame a narýchlo si pozrieme zopár zaujímavosti hlavného mesto Nemecka.
Vo večerných hodinách konečne vidíme Rostock a pre mňa vytúžený trajekt do Trelleborgu, kde konečne zaleziem do spacáku a zaspím ako zarezaný. 😊
To, ako je Nórsko od nás ďaleko a aké je veľké si uvedomíme, keď sa rozhodneme ísť na štyroch kolesách. Je tretí deň a my sme konečne dorazili na švédsko-nórsku hranicu. Pokocháme sa okulahodiacim výhľadom z mosta, ktorý spája tieto dva štáty a ide sa ďalej, smer Oslo. Cestu si krátim tématicky, knihou „Ako som vozil Nórov“ a celkom sa bavím.
Oslo ma prekvapuje extrémnym teplom a sprievodca Majo, študujúci predpoveď na najbližšie dni, vetou, že minimálne ďalšie tri dni sa to príliš nezmení. Môžeme sa učiť o golfskom prúde, no realita aj tak prekvapí. Mesto ležiace na tej istej rovnobežke ako juh Grónska, Aljašky, či ruská Sibír, nás žmýka páliacim slnkom a tridsiatkami v tieni, ako u nás v najväčších úpekoch. S manželkou sa uškŕňame nad obsahom našich kufrov. Dve bundy a teplé nohavice, ktoré sa zatiaľ hodili len ako vankúš na trajekte. 😊
Krátku prechádzku Oslom zavŕšime na polostrove Bygdoy s množstvom múzeí, a hor sa na naše prvé ubytovanie. Do Osla sa ešte vrátime, cestou späť tu zavŕšime nórsky okruh a tak sa mu povenujem viac neskôr.
Knott. Toto slovíčko nás naučili miestni v prvom našom kempe. Drobný hmyz s masívnym, krátkym telom, ktorý dokáže dosť účinne znepríjemniť život, o čom sa presvedčila väčšina spolucestujúcich. Samozrejme, pokiaľ ste na antibiotikách ako ja, tak sa vám všetka háveď oblúkom vyhýba a vy si zasa raz pomyslíte, že všetko zlé, je aj na niečo dobré. 😊
Kuchár Paľo zvoláva na prvú večeru a ja neviem, či to je hladom alebo jeho umením, ale porcie miznú rýchlosťou svetla. Slnko pomaly zapadá a niekto skonštatuje, že je 22:30. Po nečakanom teple, je toto druhá vec, na ktorú si chvíľu zvykáme. Slovom tma môžme označiť čas od cca 23:30hod. do tej cca 4hod. ráno.
Štvrtý deň vyrážame k najrozsiahlejšej náhornej plošiny v Európe s názvom Hardangervidda, s nádhernými scenériami typickej severskej krajiny. Predpoveď počasia príliš nevyšla, je pod mrakom, z čoho sa ale náramne teším, lebo to len znásobuje typickú melanchóliu, ktorou vás tento typ krajiny očarí. Nekonečné diaľavy, jazerá a jazierka, kde tu osamelá chatka, niekde viac a niekde menej viditeľné skalnaté podložie, posiate nízkou vegetáciou, machom, lišajníkmi a zakrpatenými stromami.
To najpodstatnejšie z Hardangerviddy si na záver dňa pozrieme v Natursenter, zameraného na faunu a flóru národného parku. Ešte medzitým sa na obed zastavíme v mestečku Geilo, kde si okrem občerstvenia pozrieme architektonicky zaujímavý kostol a následne minimúzeum s tradičnou nórskou architektúrou, drevenice s trávnikom na streche.
Vrcholom dňa je prechádzka k najnavštevovanejším nórskym vodopádom Vøringfossen s dychberúcimi scenériami. Cestou do kempu zaujme prejazd cez Handarger bridge a 7,5km dlhý Vallavik tunel, v ktorom sa nachádza kruhový objazd. Neuveriteľná stavba vyhĺbená priamo v skale.
Nasledujúci deň panuje všeobecne dobrá atmosféra. Po výborných raňajkách sa trkoceme v buse a tešíme sa na síce len druhé najväčšie, ale určite najkrajšie nórske mesto.
Bergen, nazývaný aj „záhrady Nórska“, mesto medzi siedmymi horami.
Počasie sa vrátilo do predpovedaných koľají a farebnosť Bergenu sa necháva obdivovať v záplave slnečných lúčov. Začíname v asi najznámejšej časti – Bryggen, kde priamo na promenáde obdivujeme pestré fasády kedysi najdôležitejšej časti mesta, vtedy jedného z najdôležitejších prístavov v krajine. Plynulý presun k pevnosti Bergenhus, ktorú svojho času využívala aj kráľovská rodina a hneď na to zamierime k rybiemu trhu. Obed je jasný, už si len vybrať. Ryby sušené, ryby marinované, ryby fermentované, ryby solené, ryby pripomínajúce želatinu, ryby nakladané, klasicky vyprážané ryby, rybacie karbonátky alebo rybacia polievka či rybací šalát. Okoštoval by som najradšej zo všetkého, ale vzhľadom na nezvyk a ešte ďalší program nejdem riskovať. 😊 Dáme si len klasickú rybu, rybaciu polievku a ako dezert rybacie karbonátky. 😊
Neviem, či je to miestom alebo proste čerstvá ryba je čerstvá ryba, ale všetko mi mimoriadne chutí. Veľkosť porcií rozhodla aj o odpovedi na otázku, či na vyhliadku Floyen ideme peši alebo lanovkou.
Mesto ako na dlani, lákavé zákutia a časti aj tam, aj tam, no chcelo by to pár dní na spoznanie celého Bergenu. Zvyšok voľného času sa neženieme za ďalšími atrakciami a turistami navštevovanými miestami, kúpime si pár suvenírov a len tak sa motáme po promenáde, posedávame na lavičke, sledujeme život a nasávame pohodovú atmosféru mesta v bežný letný deň.
Pár hodín tmy a ďalší krásny deň pred nami. Pre zmenu ho strávime mimo mesta. Hneď zrána krátkou zastávkou pri mohutnom vodopáde Tvindefoss, následne jazdou k najdlhšiemu a najhlbšiemu nórskemu fjordu Sognefjord. Trajekt na druhú stranu nám ušiel tesne pred nosom, tak čakanie na ďalší trávime pri miestnom predajcovi malín a jahôd. Mňamka. 😊
Vrcholom dňa je turistika k najväčšiemu pevninskému ľadovcu Európy, Jostedalsbreen a úplne presne, k ľadovcovému splazu Nigardsbreen. Riečka Jostedola, vytekajúca z ľadovca, ku ktorej sme odbočili z hlavnej cesty má typickú sivomodrú farbu a tak je jasné, že náš cieľ je na dohľad. Slnko pečie a nebyť ochladzovania vzduchu ľadovcom, tak máme opäť tridsiatku.
Prelezieme cez veľký balvan, obídeme ďalšie dva, preskočíme malé kaluže vody a sme na brehu spomínanej riečky. Voda je poriadne ľadová, ale to len znásobuje zážitok.
Následne putujeme krajinou balvanov, drevených schodov, reťazí, suchého aj mokrého terénu a skromnej vegetácie. Po asi hodinke chôdze sa vynára ďalšia pohľadnicová scenéria. Modrý ľadovec, modrá obloha, všetko ostatné tvorí skala. Pripadáme si ako vo sne. Dych vyrážajúca krása západného Nórska pokračuje aj v ďalšej časti dňa, pri prejazde národným parkom Jotunheimen a rovnako nasledujúci deň pri vyhliadke Dalsnibba, ktorú sme síce navštívili v rovnakom čase ako nízka oblačnosť, ale tá sa miestami roztvárala a dávala tušiť akú nádheru ten výhľad ukrýva.
Kým južné Nórsko tvorili zväčša nízke kopčeky, úzke pásy lesa s najrozličnejšími stromami, rastúcimi bok po boku, túto krajinu formovali obrovské hory, také dominantné vo svojej strohosti a jednoduchosti, že všetky ostatné prvky v krajine sa im museli prispôsobiť. No najvýraznejší rozdiel nepredstavovali samotné rozmery, ale farby, ktoré pôsobili hlbšie – nikde inde nie je zelená taká sýta a jasná ako v západnom Nórsku, dokonca aj modrá farba oblohy bola sýtejšia a jasnejšia, než na miestach, odkiaľ sme prišli. Svahy dolín sú zelené, vrcholky hôr občas zahmlené, niekde pokryté snehom a medzi týmito horami, čo sa týčia v dlhých radoch po oboch stranách, leží samotný fjord, na niektorých miestach zelený, inde zasa modrastý, rovnako hlboký, ako sú hory vysoké.
Prudký zjazd k úpätiu fjordu a sme na mieste. Mestečko Geirenger leží učupené v rohu najznámejšieho nórskeho fjordu, Geirengerfjordu a víta nás čulým turistickým ruchom. Po krátkej prechádzke a občerstvení nás čaká vyhliadková plavba, ktorá len umocní dojem z veľkosti fjordov a rázu krajiny, kde sa strieda modrá so zelenou, popretkávaná bielymi stužkami vodopádov, len kde tu so stopami prítomnosti človeka. Vstup do tejto krajiny naozaj berie dych, pretože nič z toho, čo sme doteraz videli nás nepripravilo na túto nádheru.
Po plavbe sa všetci ešte plní dojmov usadíme v autobuse a vyrazíme do mestečka Lom, ktorého kemping nás prichýli na najbližšiu noc. O tom a mnohom ďalšom, ale až v ďalšej časti.
Pridať komentár