CEWE Fotolab blog

Prvý mesiac s Leica M10

Za svoj doterajší fotografický život som vyskúšal na vlastnej koži už dosť fotografických systémov a značiek fotoaparátov, než by mohlo prislúchať bežnému nadšencovi fotografie. Na počiatku mojej celoživotnej záľuby som bol viac technik, než umelec, čo trvá samozrejme dodnes. No roky fotografovania mi cibria aj moju výtvarnú stránku fotografie.

Vždy ma však nadchol fotoaparát. Zaujímalo ma, ako funguje. Bol som často len krôčik od pokušenia, pozrieť sa, ako to vyzerá vo fotoaparáte zvnútra. Nie je to inak ani pri mojom novom prírastku – Leica M. Keď sa povie Leica M, hovorí sa o úplne samostatnom svete fotografie, dá sa povedať, paralelnom vesmíre. Veď ako inak by sa dalo na prvý pohľad reagovať, keď vám povedia, že fotoaparát v roku 2018 nemá automatické zaostrovanie? Tejto stránke fotografovania sa však budem bližšie venovať v mojom ďalšom blogu.

Krásny a prozaický úvod už tomuto skvostu venoval Ján Kandra na našom blogu. Ján to napísal nádherne. Aj jeho článok prispel k tomu, že dnes mám doma a fotím výlučne už len s Leica M. Mojou prvou otázkou bolo, ako sa s tým fotí? Je mi cťou, že vám moje skúsenosti môžem priblížiť práve prostredníctvom tohto blogu.

Ešte predtým sa však zmienim o mojej ceste k “bezzrkadlovému” svetu. Poslednú dekádu nás dostupnosť digitálu priviedla hlavne k digitálnym zrkadlovkám. Je to najrýchlejšia cesta ako sa od kompaktu, či smartfónu, dostať ku kreatívnej fotografii s obstojným výstupom. Tak som samozrejme začínal aj ja, až som si jedného dňa uvedomil, že po výletoch nosím 10kg batoh fotografickej výbavy.

Zmenšovanie fototechniky sa u mňa začalo príchodom detí. Jednoducho ruky a sily mi na doslovné nosenie mojej záľuby už nezvýšili. Zmenšovanie bola cesta pokusu a omylu, až kým som sa nedostal k miniatúrnym fotoaparátom značky Leica. Pri výrobcovi týchto fotoaparátov to nie je žiadny experiment. Boli to práve zakladatelia tejto spoločnosti, ktorí nám na svet priviedli prvý kompaktný fotoaparát už v roku 1913.

A práve jeden z posledných modelov tejto továrne, Leica M10, mi zabezpečil kompaktnosť a nekompromisnú kvalitu v obrazovom výstupe a ergonómiu. Keby sme boli len pri kvalite výstupu, rýchlo by sme zistili, že stredná trieda až vlajkové lode výrobcov zrkadloviek sú na tom podobne. V prípade Leica hovoríme však o “mágii”, ktorá je pridávaná do jej obrazu. Na tie správne prísady a korenia sa môžete ísť opýtať na ich domovskú pôdu do mestečka Wetzlar, v Nemecku, možno vám niečo prezradia.

Leica M je tzv. diaľkomerný fotoaparát, Rangefinder alebo v origináli Messsucher (tomu prislúcha písmeno M v jeho názve). Princíp spočíva v priehľadovom hľadáčiku a nezávislom ostriacom mechanizme, ktorý používateľovi zabezpečí správne zaostrenie. Vďaka tejto konštrukcii a dizajnu si fotoaparát drží úžasné rozmery. Tu sa mi núka napísať: treba si to vyskúšať. Avšak blog a jeho autor tu je od toho, aby vám túto skúsenosť v základoch priblížili. Tak čítajte ďalej.

Počas mojich prvých hodín s týmto fotoaparátom som sa cítil, ako keby som držal v rukách fotoaparát po prvý raz. Nie, nenieslo sa to v duchu nemotornosti a neznalosti ovládania svojej novej hračky. Cítil som obrovskú eufóriu vo svojom vnútri, presne ako na začiatku svojej fotografickej vášne. Ako v prvých dňoch zaľúbenia sa.

Práca s Leica M je zážitkom. Zážitok, ktorý vám bez okolkov povie – tak a teraz sa ide naozaj fotiť, ste tu len vy a scéna pred vami. Fotoaparát tu nie je. Je to obrovské spojenie s tým, čo vidíte a ako to vidíte, žiadne rušiace prvky, takmer žiadne tlačidlá, žiadny motorček, žiadny počítač. O tom počítači by som však klamal. Leica M10 disponuje výkonnou elektronikou, ktorá pre vás spracuje digitálny obraz v tej najlepšej kvalite rýchlosťou svetla, tak ako sa na fotoaparát, v roku 2018, patrí. Naspäť však k praktickým dojmom.

Okamžite som začal produkovať fotografie iné, iné ako doteraz. Fotograficky som sa s týmto fotoaparátom posunul už v prvých hodinách ďaleko dopredu. Začal som byť prítomný momentu, v ktorom som naozaj bol. Začal som na 100% rozmýšľať nad expozíciou a kompozíciou. Okamžite, podvedome, som začal hľadať v rámčeku hľadáčiku to, čomu svetoznámy New Yorský fotograf Jay Maisel hovorí Gesture. Nehľadajte preklad do slovenčiny, nie je doslovný. Jednoducho mi fotoaparát splynul s rukou, okom a mojím mozgom.

Takto by som opísal akékoľvek fotografovanie s Leica M. Toto sú moje bezprostredné dojmy, ktoré trvajú už druhý mesiac a nadšenie z fotoaparátu, akoby niektorí nečakali, rastie a na povrch vychádzajú ďalšie a ďalšie výhody fotografovania s týmto prístrojom.

Práve tu sa dostávam k tomu, o čom písal Ján vo svojom blogu. Vďaka súčasnej vyspelej fotografickej technike sme zleniveli. Naučila nás fotografovať štýlom “point and shoot”. Zďaleka to však nie je jednoduchší a od námahy oslobodzujúci spôsob fotografovania. Musíme zvládnuť ovládanie pokročilého a moderného fotoaparátu, čím si nechávame len menšie množstvo zmyslov pre sústredenie sa na fotografovanú scénu či objekt. Fotografovanie nie je a nemá byť ľahké. Preto, keď dostaneme do rúk fotoaparát, ktorý nás spojí so scénou, musíme odrazu zabrať a naozaj fotiť. Ale to nie je ťažkopádnosť.

Fotoaparát úžasne obstál aj v prvých zaťažkávacích skúškach počas komerčného fotografovania. Nemá žiadne nevýhody, ktoré by zamedzili používať Leica M10 ako fotoaparát na komerčné účely. Ba naopak.

Práve vďaka skutočnostiam, opísaným v predchádzajúcich dvoch odsekoch, je komerčné fotenie ešte viac slobodné. Máte ešte viac rozviazané ruky a s ľahkosťou, bez toho aby vás brzdila fototechnika, môžete plniť predstavy a očakávania svojich klientov. Nechcem na tomto mieste písať o manuálnom ostrení ako o nevýhode, samozrejme niektoré zákazky bez automatického zaostrovania nezrealizujete.

Ako som však písal, manuálnemu zaostrovaniu a jeho prínosu sa budem venovať v samostatnom blogu. Aby ste tu však neprestali ďalej čítať – manuálne zaostrovanie nie je žiadne obmedzenie. Naopak, keď ho zvládnete, ukáže vám svoje ovocie.

Obrazový výstup je fantastický, neexistuje žiadna výčitka. Jeho bližší opis však nechám na uskutočnené laboratórne testy, ktoré nie je problém si vyhľadať. Prakticky mi na fotoaparáte prekáža len jedna skutočnosť, a to jeho najkratší čas uzávierky – 1/4000s. Pri objektívoch so svetelnosťou f/1,4 a viac, je to drobné obmedzenie, ktoré sa však dá jednoducho vyriešiť použitím šedých ND filtrov.

Systém M robí systémom M široké portfólio kompatibilných objektívov. Priamo som mohol napísať kompaktných, lebo keď sa pozriete na ich rozmery a parametre, začnete si spomínať na hodiny fyziky, kedy sa preberala optika. Či je to vôbec konštrukčne možné. Áno je. Leica, ktorá v snahe pokoriť svoj vlastný rekord v dokonalom objektíve, neustále produkuje lepšie a lepšie objektívy. Pri každom novom kúsku povie, že toto je najlepší objektív s touto ohniskovou vzdialenosťou, aký sme doteraz vyrobili. A je tomu tak vždy, obrovská používateľská základňa to len potvrdí.

Celý systém M sa vyznačuje absolútnou výrobnou kvalitou, robustnosťou a tými najkvalitnejšími materiálmi. Toto platí dvojnásobne pre ich objektívy. O tých, ktoré používam, budem písať v nasledujúcich blogoch.

Leica M10 je fotoaparát na každodenné fotenie. Je to fotoaparát na komerčné účely. Je to fotoaparát, ktorý bude pri vás neustále. Je implantátom do vášho oka pre zachytenie momentu, ktorý sa vám ponúka priamo pred vami. Tak ako písal Ján v článku, ak máte radi fotenie v hĺbke svojej duše, s Leica M neurobíte krok vedľa, tak ako som ho neurobil ani ja a pritom som prechod na systém M zrealizoval naslepo.


Tomáš Zverbík

Fotografovanie je mojou životnou vášňou, na počiatku ktorej som bol viac technik, než umelec. No roky fotografovania mi cibria aj moju výtvarnú stránku fotografie. Vždy ma však nadchol fotoaparát. Zaujímalo ma, ako funguje. Bol som často len krôčik od pokušenia, pozrieť sa, ako to vyzerá vo fotoaparáte zvnútra. Moju fotografickú pasiu využívam aj v komerčnej práci so zameraním na fotografovanie svadieb a fotografické služby pre komerčné spoločnosti. Od roku 2014 sú mojim najvýznamnejším fotografickým motívom moje milované detičky.

Pridať komentár