Diamant vo svete fototechniky

Spoločnosť Leica je dobre známa všetkým nadšencom fotografie, ich fotoaparáty patria už dlhé desaťročia k svetovej špičke. Každý fotoaparát alebo objektív vyrobený pod touto značkou, poteší svojou nekompromisnou kvalitou a detailným spracovaním. Leica sa nikdy nehnala do popredia, ani nesúťažila o najlepší a najvýkonnejší digitálny fotoaparát. Napriek tomu si udržala svoju kvalitu a postavenie medzi poprednými výrobcami fotoaparátov. Rada plnoformátových fotoaparátov Leica M je toho príkladom.

Prvé dojmy:

Ide o radu, ktorá sa nekompromisne drží klasického vzhľadu. U neznalého užívateľa môže vyvolať dojem, že sa jedná o starý filmový fotoaparát. Aktuálnou novinkou v tejto rade je Leica M10. Poctivá konštrukcia fotoaparátu z mosadze a zliatiny horčíka sa premieta do jeho váhy. Fotoaparát s hmotnosťou 660 gramov je jednoznačne ťažší ako jeho konkurencia. Prax ukázala, že je to výhoda hlavne pri presnom manuálnom ostrení.

Čisté línie tohto prístroja sú neprehliadnuteľné. Prednej časti dominuje krásny priehľadový hľadáčik, známe červené logo Leica a ovládanie samospúšte. Na hornej časti fotoaparátu je klasický kruhový volič rýchlosti uzávierky, sánky blesku, tlačidlá spúšte a zapínania fotoaparátu. Novinkou je kruhový volič voľby ISO citlivosti na ľavej strane fotoaparátu. Zadná časť len dokresľuje jednoduchosť a tvarovú čistotu tohto fotografického pokladu. Veľký LCD má po ľavej strane len tri jednoduché tlačidlá, po pravej strane kruhový smerový volič. Pre vloženie batérie a pamäťovej karty je potrebné odňať spodnú kovovú lištu fotoaparátu. Celkovo Leica M10 pôsobí veľmi stroho, ale pritom vkusne a príťažlivo.

Fotografovanie v praxi:

Fotoaparát sa mi dostal do rúk v podstate náhodou. V čase testovania som bol s rodinou mimo mesta, takže možnosti sa zúžili na fotografovanie interiéru chalupy, prírody či portrétov detí. Na fotoaparáte nie je možné natáčať video, úplne mi to vyhovovalo, pretože som sa mohol naplno venovať fotografovaniu.

Leica M 10 je určená pre nadšencov fotografovania v pravom zmysle slova. Prvé, čo si pri tomto fotoaparáte musíte uvedomiť je skutočnosť, že zaostrovať sa dá len manuálne, žiadny AF. Či je to výhodou alebo nevýhodou neviem posúdiť, závisí od uhla pohľadu. Absenciu AF u fotoaparátov Leica som dlhé roky nechápal, neriešil ale ani s Leica fotoaparátmi nefotografoval. Po prvých expozíciách s Leicou M10 som to zrejme pochopil. Je to vyslovene filozofia tejto spoločnosti.

Ak chceš pracovať s Leicou, musíš mať čas, porozmýšľať čo ideš fotografovať, aké tam bude svetlo a nakoniec dobre manuálne zaostriť. Povedal som si že sa s tým stotožním a naplno si to užijem.

Občas fotografujem na starý ruský fotoaparát ZORKI 4K, kde je podobný spôsob manuálneho zaostrovania. V priehľadovom hľadáčiku spájate dva obrazy do jedného, až po ich úplnom prekrytí do jedného obrazu je fotografia zaostrená. V momente, keď som si na fotoaparát a jeho ostrenie úplne zvykol, nastala skutočná radosť z fotografovania. Fotografoval som hlavne deti v rôznych situáciách s pomocou nízkej clony f/2 na 35mm objektíve. Výsledné fotografie majú zaujímavý filmový charakter, plastickosť a krásne farby.

Pracovať s týmto fotoaparátom je proste úplne o niečom inom, ako s bežnými digitálnymi fotoaparátmi. Žiadne rýchle sekvencie, ani kontinuálne preostrovanie. Leica Vás naučí rozmýšľať, tešiť sa z dobrej fotografie, vystihnutého momentu a pekného svetla. Benefity, ktoré Leica M10 prináša oproti jej predchodcom sú napríklad o 30% širšie zorné pole, či zväčšenie hľadáčika až 0,73x. Užívateľov s okuliarmi príjemne prekvapí komfort fotografovania vďaka 50% zväčšeniu vzdialenosti od očnice.

Pohľad a komponovanie cez úžasne veľký a čistý hľadáčik je pôžitkom. Pri zaostrovaní som sa úplne vkladal do scény a precízne vyhodnocoval čas, kedy stlačím spúšť. Tá má úplne charakteristický zvuk pohybu lamiel uzávierky. Na fotoaparáte je možné nastaviť aj sekvenčné snímanie, ktoré zvláda až 5 snímok za sekundu. Osobne som funkciu nevyužil, nakoľko podľa môjho názoru nekorešponduje s konceptom rozvážneho fotografovania. Samozrejme, môžu existovať situácie, keď sa sekvenčné snímanie môže hodiť a 5 snímok za sekundu využijete.

Zaujímavou funkciou je živý náhľad scény na LCD, pri ostrení sa pekne farebne označia zaostrené hrany. Aj v tomto prípade to bola pre mňa len teoretická alternatíva, hľadáčik je skrátka hľadáčik. Vstavaný WLAN modul umožňuje rýchle zdieľanie fotografií, prípadne ovládanie fotoaparátu cez telefón alebo tablet. Funkcia, ktorá mňa zaujala najviac, je možnosť si vytvoriť program s vlastnými parametrami a prednastaviť si ho na tlačidlo rýchlej voľby. Výborná vec pre fotografov tzv. streetphoto alebo reportážnej fotografie.

Napriek mnohým novinkám a moderným vylepšeniam je to stále poctivá Leica. Fotoaparát, ktorý cítite. Komponujete vždy cez pevné ohnisko, žiadny zoom. Aj tento fakt podčiarkuje dôležitosť premýšľania a času, ktorý na výslednú fotografiu potrebujete. Cítil som sa ako majiteľ zázračného prístroja na zaznamenávanie života, pekne potichu a kľudne, len vy a fotoaparát. Sledoval som pohyb detí, zmeny svetla a tieňov. Prvoradá bola kompozícia, samotná fotografia prišla na rad vždy až neskôr. Je trochu náročnejšie s týmto fotoaparátom komponovať a preto mi niektoré kompozície jemne ušli. Je to ale spôsobené priehľadovým hľadáčikom, kde sa musíte pri komponovaní držať len orámovanej časti v hľadáčiku. Je to len otázka zvyku a ako sa hovorí fotografia musí mať atmosféru aj keď kompozične to nemusí byť vždy úplne ono.

Niekoľko fotografií som spravil aj na miestach s nedostatkom svetla. A táto Leica potvrdila, že práca vo vyššej ISO citlivosti nie je problémom. Výsledné fotografie sú iné, živšie, akoby sa chystali prehovoriť. Možno je to spôsobené špičkovou kvalitou optiky Leica a 24Mpx Full frame snímačom vo fotoaparáte. Alebo je dôvodom skutočnosť, že každá fotografia vzniká pomalšie a s rozvahou, nie je len jednou z mnohých rovnakých snímok populárneho sekvenčného snímania.

Na záver:

Fotoaparáty Leica rady M sú potešením pre každého nadšeného fotografa. Horolezec neustále túži zdolať ďalší, možno vyšší kopec. Najčastejšie spomínaný je ten najvyšší a to Mount Everest. Cesta k nemu je ťažká, niekedy chýbajú peniaze, niekedy kondícia. Bez dostatku peňazí a len s kondíciou sa na vrchol nedostanete a opačne to tiež nepôjde. Tak je to aj s fotoaparátmi Leica. Musíte mať dostatok financií a ešte väčšiu túžbu pracovať s týmto fotoaparátom. Jedno bez druhého nefunguje. Nestačí len prísť a fotoaparát Leica si kúpiť. Musíte cítiť ten zvláštny pocit nadšenia, v opačnom prípade fotoaparát skončí odložený v polici alebo ho predáte.

S fotoaparátom Leica musíte nájsť spoločnú reč, naladiť sa na rovnakú vlnovú dĺžku a následne si „potykať“. Inak Vás bude rušiť a obmedzovať manuálne ostrenie, váha, rýchlosť a celkovo pocitová ťažkopádnosť fotoaparátu.

V prípade, ak ste si už „potykali“, budete na ňom zbožňovať každý jeden detail a užívať si jednotlivé expozície po stlačení spúšte. Stane sa vzácnym kúskom vo Vašej výbave. Mne nadšenie nechýba, fotografia je súčasťou môjho života…A čo vy?