Redakcia CEWEFascinujú vás krása a rozmanitosť divokej prírody? Chcete zachytiť úchvatné zábery zvierat v ich prirodzenom prostredí? Ak áno, možno vás zaujíma žáner wildlife fotografie. V tomto rozhovore vám predstavíme jedného z najtalentovanejších fotografov divokej prírody na Slovensku, Valerija Gabaľa. Podelí sa s nami o svoje nápady, ako fotografovať vtáky. Ak ste teda pripravení preskúmať svet fotografovania divokej prírody, čítajte ďalej a nechajte sa inšpirovať!
Tvoje hlavné zameranie je fotografovanie divokej prírody – zvierat. Anglicky sa tento žáner nazýva aj „wildlife“, prečo si si vybral práve tento žáner?
Začalo sa to v našej záhrade, kam nám lietali spevavce a ja som ich rád pozoroval. V tom čase som mal zrkadlovku Pentax K100 a k tomu základný zoom objektív. Skúsil som teda vtáčiky fotiť, ale bolo to prirodzene krátke ohnisko na to, aby som videl slušné detaily. No a v tom čase som sa k nim nedokázal priblížiť dostatočne blízko. Zainvestoval som teda do 300 mm pevného skla (Pentax 300/f4), výborný objektív. Podarili sa mi omnoho krajšie zábery s veľmi solidnými detailami. Nebolo to však ešte to „pravé orechové“.
Fotografovanie divokej prírody je z môjho pohľadu jeden z najnáročnejších žánrov. Ako sa pripravuješ na fotenie a samotný postup?
Záleží na tom, čo ide človek fotiť. Rovnako ako pri všetkých foto disciplínach, netreba prípravu podceniť. Je dosť problém, keď prídeš na miesto fotenia a zistíš, že baterka ja vybitá, že si zabudol doma kartu v počítači, prípadne statív… Ja si všetko pripravím deň pred samotným fotením. Dnes už mám so sebou štyri baterky a štyri pamáťové karty. Mám dva fotoaparáty Sony A1 a na každom zoom objektív. Na jednom Sony 70-200 mm 2,8 GM s telekonvertorom 1,4x a na druhom tele Sony FE 200-600 mm. Pri wildlife fotografii musíš mať samozrejme maskovacie oblečenie, maskovaciu sieť, stan – podľa toho, čo sa chystáš fotiť. Ja používam aj maskovacie rukavice a na tvár si dávam sieťovinovú maskovaciu kuklu, cez ktorú vidím, ale zver ma nevidí. Ak si v stane, tak tieto veci nemusíš riešiť.
Podmienky v ktorých sa nachádzaš pri fotografovaní sú náročné aj na fototechniku. Akú používaš a zároveň odporúčaš aj pre iných fotografov, ktorí by uvažovali o téme „wildlife“?
Ja som od Pentaxu prešiel na bezzrkadlovku Olympus systém Micro 4/3. Môžem vrelo odporučiť. V malom tele a objektívoch malých rozmerov sa skrýva skvelá technika s množstvom vychytávok, o ktorých bežný fotograf asi ani nemá predstavu. Navyše, so špičkovou optickou stabilizáciou. Čo ma však limitovalo, je veľkosť snímača. Pri fotení vtáctva sa často používa crop (orez) a na to je vhodný veľký snímač, aby bolo z čoho orezávať. Toto spĺňa najlepšie full frame, takže už tretí rok fotím s bezzrkadlovkou Sony so snímačom 50 MPx a s rýchlosťou kontinuálneho snímania až 30 snímkov za sekundu. To oceníš najmä pri „letovkách“ vtákov.
Máš nejaké oblubené zviera, ktoré ťa baví fotografovať vždy, keď na neho natrafíš?
Ako som už povedal na začiatku, fascinujú ma najmä vtáky. Obdivujem, ako dokážu lietať a manévrovať vo vzduchu v obrovskej rýchlosti. Ako napríklad v plnej rýchlosti vletia do koruny stromov a ešte nikdy som nevidel, že by narazili a padli na zem. No a z vtákov sú pre mňa top objekty – rybárik riečny, včelárik zlatý, krakľa belasá, dudok chochlatý a vlha obyčajná.
Ako dlho čakáš kým príde správny záber? Pri fotografovaní zvierat treba mať zrejme dostatok trpezlivosti.
Áno, základ je trpezlivosť. Ja vždy hovorím, že sme ako rybári, avšak na rozdiel od nich, sa nesmieme ani pohnúť. Vtáky (a zver vôbec) sú najviac háklivé na pohyb, najmä prudký. Avšak pred samotným fotením je dobré dlhodobo pozorovať daný druh. Veľmi ti pomôže, keď už budeš poznať jeho správanie, lokality, kam sa vracia, odkiaľ prilieta, aký pohyb spraví pred odletom atď.
Máš svoje oblubené fotografické miesta aj vo svojom okolí, alebo preferuješ cestovať za fotografiami do zahraničia?
Samozrejme mám svoje obľúbené miesta, ako každý „fotolovec“. Ja fotím najmä v okolí Bratislavy. Málo ľudí vie, aké užasné lokality na fotenie úžasných vtákov sú v bezrostrednej blízkosti hlavého mesta.
Od minulého roku som však začal cestovať za fotením vtáctva aj do zahraničia. Viedla ma k tomu túžba vidieť a vyfotiť tie druhy, ktoré u nás neuvidíš, alebo len veľmi výnimočne, ale aj samotný spôsob fotenia. Vo väčšine európskych krajín majú vybudované siete krytov na fotenie vtáctva a zveri. Tie sú vybudované v blízkosti hniezd, pri rybníkoch a napájadlách, takže máš možnosť vidieť a fotiť to, čo chceš z bezprostrednej blízkosti. Samozrejme, prvá a najdôležitejšia podmienka je, NERUŠIŤ ZVER. Prídeš teda za tmy a odchádzaš po fotení nepozorovane zadným východom, prípadne zostávaš až do zotmenia.
Takéto niečo, bohužiaľ, u nás nefunguje. Dúfajme, že len zatiaľ.
Veľmi dobrým začiatkom pre nádejného wildlife fotografa sú workshopy, na ktorých sa fotia vtáky v starostlivosti človeka (dravce, sovy). Tu sa naučíš technikám takéhoto fotenia a hlavne nie je nad to, vyskúšať si to v praxi. Ja som tým tiež prešiel a navštívil som niekoľko workshopov Rosťu Stacha, ktorý ich robí na Morave aj na Slovensku. Individuálne kurzy wildlife fotografie dnes poskytujem aj ja.
Myslíš si, že ukazovanie fotografií zvierat vo voľnej prírode a v ich domácom prostredí bežným divákom, môže mať pozitívny vplyv, napr. na ekológiu alebo ochranu prírody?
Určite áno. Keď sa začneš tejto disciplíne viac venovať, stačí len pozorovať a počúvať vtáctvo, ktoré je okolo nás. Budeš sa úplne inak dívať na prírodu ako takú. Človek desiatky rokov vytláča zver a vtáctvo z ich prirodzených území. Vďaka nesprávnym zásahom človeka do prírody a teda nevhodným podmienkam, sa odsťahovali niektoré druhy vtákov z nášho územia (krakľa belasá). My bežní ľudia, môžeme napomôcť tým, že sa budeme k prírode správať ohľaduplne. Nemá zmysel ísť proti zákonom prírody. Pri vtákoch musíme byť ohľaduplní najmä v čase hniezdenia (apríl až júl), nesnažiť sa dostať až do hniezda v snahe získať „super fotku“. Naopak, v zime môžeme pomôcť správnym prikrmovaním, prípadne stavaním vtačích búdok. Vie si niekto predstaviť život bez vtákov? Bolo by to minimálne smutné.
Máš nejaké fotografické plány – projekty do budúcnosti, na ktoré by sme sa mohli tešiť?
V októbri odchádzam do Národného parku Skadarské jazero (Čierna Hora), ktoré je domovom cca 280 druhov vtákov. V zime plánujem fotenie orliaka morského v Maďarsku a budúci rok mníšika a sulu bielu v Írsku.
Ak to časovo výjde, tak ešte Delta Dunaja (Rumunsko). No a samozrejme „každodenné fotopoľovačky“ v okolí Bratislavy.
Galina Godreeva
Pridať komentár