CEWE Fotolab blog

Úskalia a radosti zimnej krajinárskej fotografie

Niekto by mohol povedať, že krajinárska fotografia je jednoduchá. A možno by mal aj pravdu. Ale iba čiastočne. Je totiž potrebné povedať, že tak, ako je jednoduchá, je zároveň aj zložitá. A to sa netýka iba ovládania techniky, práce so svetlom alebo postprocesu. Rovnako ako na techniku a fotenie samotné, musí krajinársky fotograf myslieť aj na prostredie, v ktorom jeho fotografie vznikajú. Tým prostredím nie je nič iné ako krajina. Tá, ktorá vie byť nežná a vie pohladiť, ale zároveň vie byť aj drsná a fotografa poriadne prefackať.

Text a fotografie: Boris Michaliček

Samostatnou kategóriu pri krajinárskej fotografii je fotenie v zime. Krása, idyla, teplo, vietor, zima, sneh, vlhkosť, hmla, či nebezpečenstvo – toto všetko k zimnej fotografii patrí a fotograf musí byť na tieto situácie pripravený.

Januárové ráno na hrebeni Nízkych Tatier. Teplomer ukazoval -18°C a ja som hodinu stál po hrudník zaborený v zasneženej kosodrevine, takmer bez možnosti pohybu.

 

Aby sa z fotografa nestal slovenský „Ötzi“

Som presvedčený, že v rámci vonkajších aktivít je fotograf svojím spôsobom endemit (rozumej jediný svojho druhu). Využíva celé spektrum horskej výbavy, keďže sa pri fotení môže stretnúť s celou škálou vonkajších aktivít (výstup, niekoľkohodinové čakanie na mieste, prespanie, zostup) a v úplne rôznorodých podmienkach (ľad, hlboký sneh, voda, vietor, tuhý mráz, teplo)  A na všetky tieto možnosti je potrebné myslieť, keď si takýto endemit (rozumej krajinársky fotograf)  plánuje zimné fotenie.

Zimné fotenie v horách často znamená zbaliť plnú poľnú. Veci na spanie, lavínovú výbavu, jedlo, suché oblečenie a samozrejme fototechniku. Tomu musí odpovedať aj veľkosť fotobatoha.

V prvom rade je zásadný rozdiel, či je lokalita dostupná autom, prípadne je potrebný iba krátky čas na presun z auta na cieľové miesto. Ale úplne iná pesnička je, ak je potrebný niekoľko hodinový výstup v hlbokom snehu, následne pár hodinové čakanie niekde na hrebeni a potom zostup. A ešte je tu aj možnosť prespania:) Tam už začína byť táto záľuba mierne povedané „komplikovaná“. A aby som nezabudol, máme tu aj fotenie potokov v zime.

Jedným z najdôležitejších faktorov je kvalitná a hlavne vhodná obuv v kombinácii s ochrannými návlekmi proti snehu. Ak idem na miesta s krátkym prístupom, používam vysoké kožené expedičné topánky s vyberateľnou papučou podobne, ako pri lyžiarke, čo zaručí, že zima vám naozaj nebude. Samozrejmosťou je membrána proti premoknutiu. Ja ich používam aj pri fotení vody, ešte mi nepremokli. Na fotenie som vyskúšal snáď všetky druhy turistickej obuvi, ale až pri týchto s vyberateľnou papučou som sa naozaj prestal báť, že mi pri fotení vymrznú nohy. Vhodnou alternatívou do vody sú aj zateplené gumáky, ktoré dnes kúpite v poľovníckom obchode za nie príliš veľké peniaze.

Ak ale potrebujem na miesto ísť hodinu alebo niekoľko hodín, osobne vždy volím skialpinistickú výbavu t.z. lyžiarky, lyže a palice. Poznám veľa fotografov, ktorí sa hodiny brodia po pás v snehu na horský hrebeň. Cesta im trvá dvakrát tak dlho, nehovoriac o vynaloženej námahe. A samozrejme, pre mňa je zlyžovanie dole záležitosťou na pár desiatok minút a hlavne zábavou. Kým peši je to opäť na pár hodín. Preto v zime, na dlhšie túry, odporúčam mať so sebou minimálne snežnice, skialpy sú ešte lepšou voľbou.

Krásne ráno vo Veľkej Fatre. Musel som si pár týždňov počkať, kým boli podmienky také ako som chcel – čerstvý sneh, bezvetrie a oblačnosť.

 

Oblečenie je časť, ktorú naozaj  netreba v zime podceniť. Ja sa v zime držím hesla: „radšej viac ako menej“. Jednoducho mám rád istotu, že nech sa počasie akokoľvek nečakane zmení, mňa to neprekvapí. Vždy mám so sebou kompletnú sadu suchej spodnej vrstvy, zbaliteľnú páperovú bundu, priedušnú flísovú bundu, hardshell budnu a nohavice do vetra alebo snehu a dve čiapky. Celkom sa mi osvedčili aj zateplené šortky, ktoré udržia v teple stehná a iné dôležité orgány 🙂

Nemôžem vynechať ani rukavice. Nejeden fotograf sa stretol s omrzlinami alebo aspoň s nábehom na ne. Predsa len, hrať sa s tlačidlami na foťáku v -24°C a vo vetre nie je žiadna sranda. Odporúčam mať vždy dva páry rukavíc: jeden tenší, softshellový a druhý hrubý, páperový. Dôležité je, aby tie tenké boli odolné voči vetru, a aby oba páry rukavíc mali gumičky, tak aby ste nemuseli riešiť kam tie rukavice schovať, keď si ich chcete dať na chvíľu dole. Nie je nič horšie, ako sa dívať, keď vám vietor berie rukavice spod nôh a tie miznú nenávratne v doline. Vtedy je zle.

V batohu mám vždy pre prípad núdze bivakovacie vrece, podložku na sedenie či kľaknutie, mini varič, malú bombu, silikónový skladací ešus a čelovku.

Ak sa výstup koná v horskom teréne samozrejmosťou musí byť kompletná lavínová výbava, mačky a cepín.

Osturňa je príkladom lokality, kde nie je potrebné šliapať niekoľko hodín v snehu. Všetky miesta sú v dosahu pár minút od auta. Problém je, že nie vždy sa tam autom v zime dostanete 🙂

 

Čo ak chcem hore aj prespať?

Fotograf sa môže rozhodnúť prespať aj na mieste, a tak využiť večerné aj ranné svetlo. Pokiaľ ide o miesto v horách, a v okolí nie je chata, neostáva nič iné ako postaviť si stan alebo iba zabivakovať. Podmienkou samozrejme je, že sa nachádza v oblasti, kde je to dovolené. Ja mám so sebou vždy zimnú nafukovaciu karimatku s vysokým tepelným odporom. Môžete mať akokoľvek dobrý spacák, pokiaľ ležíte na zlej karimatke. Používam páperový spacák s tepelným komfortom do -20°C, bivakovacie vrece a podložku pod karimatku. Upozorňujem, že tento zážitok je iba pre ozajstných pacientov.

Fotografická výbava v zime

Zimná fotografická výbava sa u mňa v zásade veľmi nelíši od tej bežnej. Samozrejmosťou sú nabité batérie, ktoré dostávajú v zime zabrať. V prípade, ak v horách aj spím, baterky si vždy dávam do vrecka a spím s nimi v spacáku.

Veľmi šikovnou vecou sú termoizolačné návleky na nohy statívu, ktoré vám chránia ruky pri prenášaní bez rukavíc. Ja ich používam po celý rok. Vždy mám so sebou externú batériu s dostatočnou kapacitou. Nosím ju hlavne kvôli mobilu, aby sa mi nestalo, že pri nejakej kritickej situácii ostanem bez neho kvôli baterke. Rovnako ňou nabíjam aj čelovku. Dôležitou súčasťou je aj kvalitná utierka na optiku.

Niekedy je aj slabá zima bez snehu zaujímavá. Pred týmto ránom bola v Tatrách pár dní hustá hmla, vietor a mráz, vďaka tomu štíty obalila krásna námraza. A keďže bol december, podarilo sa nám vystihnúť posledné odrazy na plese. Na druhý deň už všetko zamrzlo.

Plánovanie

Z vyššie uvedeného vyplýva, že v zime sa dokážeme pri fotení stretnúť naozaj s rôznorodými podmienkami. Od idylickej zimy, krutého mrazu pri potoku alebo s naozaj nebezpečnými situáciami v horách. Preto je plánovanie najdôležitejším faktorom zimného fotenia. Nie len čo sa podmienok na fotografiu týka, ale aj z dôvodu možného rizika, ktoré fotografovi hrozí. Žiadna fotografia nestojí za ohrozenie vlastného zdravia či života.

Odhliadnuc ale od krajne rizikových podmienok je samozrejme plánovanie extrémne dôležité aj pre výsledok, ktorý by sme radi dosiahli.

Fotograf musí vedieť kam ide fotiť, prečo tam ide fotiť a čo má byť výsledkom. Ak chcem fotiť čerstvo zasnežené stromy na hrebeni Veľkej Fatry, tak čakám na podmienky, keď nasneží dostatočné množstvo snehu a hlavne nebude fúkať silný vietor, čo je predpoklad toho, že sneh ostane na stromoch.

Ak ale idem fotiť štruktúry snehu a nejaké detaily na široký nízkotatranský hrebeň, tam mi naopak vyhovuje, ak nebude čerstvý sneh a silnejší vietor mi nevadí.

Ja osobne milujem zasnežený les a v zime nechodím fotiť, ak už sneh na stromoch nie je. Nemám rád v scéne čierny les v doline alebo stromy so zvyškami snehu na konároch na hrebeni. Radšej si počkám na ideálne podmienky a potom ma odtiaľ nikto nedostane 🙂

Mrazivý večer v Javorovej doline. Pri fotení potoka je potrebné počítať s tým, že v jeho okolí bude vzduch ešte o pár stupňov chladnejší ako okolo. V ten večer bolo -16°C.

 

Zvládnutie expozície je dôležité

Fotenie v zime má svoje špecifiká. Sneh pôsobí vďaka odrazu ako zdroj svetla. Na jednej strane nemá scéna vďaka tomu tmavé „diery“ – ako napríklad hlboká tmavá dolina a podobne. Na druhej strane je veľmi ľahké snehovú plochu preexponovať a stratiť tak dôležité detaily či štruktúry, ktoré by scéne chýbali. Fotoaparáty v automatickom režime alebo v režime priority clony majú tendenciu scénu príliš podexponovať, a vtedy sa sneh stáva naoko príliš šedý a nepôsobí reálne. Odporúčam preto pri fotení scénu doladiť korekciou expozície  tak, aby sneh nebol príliš šedý ale zároveň aby nedošlo k preexponovaniu žiadnych plôch (kontrolou histogramu alebo zobrazením prepalov na displeji fotoaparátu) a samozrejme fotiť do formátu RAW.

Prvý sneh na nízkotatranskom hrebeni pri Andrejcovej. Chcel som tam doraziť keď sneh práve zakryje kosodrevinu, aby sa mi podarilo zachytiť štruktúru, ktorá vznikla.

 

Keď už je fotograf bezpečne v teple

Ak už je po všetkom, karta je zaplnená krásnymi zábermi a fotograf si zohrieva ruky doma pri ohni alebo v teplej vani. Pre jeho techniku sa výlet ale neskončil.

Po príchode k autu alebo návrate domov odporúčam nechať fotoaparát aj objektívy odpočívať v batohu aspoň pár hodín. Ak by ste ich vybrali z batohu do teplého prostredia okamžite po príchode, hrozí, že z dôvodu vysokého rozdielu teplôt dôjde ku kondenzácii vo vnútri techniky. To ju môže poškodiť. Preto je potrebné techniku nechať v batohu, aby sa dnu teplo dostalo postupne, a tak sa postupne ohriala aj technika.


Nádherné chodníky zimnou Veľkou Fatrou. Obzvlášť je dôležité, aby bol na stromoch sneh a pomohol dotvoriť rozprávkovú atmosféru.

 

Štrbské pleso je v zime výborne orientované na východ slnka. Krásne bočné svetlo sa dotýka vrcholcov stromov a v kombinácii s čerstvým snehom je to paráda.

 

Nie vždy je potrebné sa naháňať v zime za hromadou snehu. Niekedy stačí tuhý mráz a nočná hmla, ktorá obalí stromy a trávu námrazou.
Moje obľúbené lokality na zimné fotenie

Celé Slovensko je krásne ale počas zimy mám najradšej miesta s roztrúsenými stromami na hrebeni či lúke. A v tom je úplne najlepší hrebeň Veľkej Fatry, východná časť hrebeňa Nízkych Tatier, Pieniny a vôbec celé Zamagurie (Osturňa, Lapszanka). Tiež mám rád divoké tatranské doliny ako je Bielovodská alebo Javorová dolina, v ktorých sa cítim ako v Kanade. Za pokus vždy stojí aj Slovenský raj, hlavne s čerstvým snehom je to paráda a poriadne dobrodružstvo.

Ľadové kráľovstvo rokliny Veľký Sokol v Slovenskom raji. Prejsť túto roklinu v týchto podmienkach bolo náročné a celá túra mi zabrala 8 hodín, párkrát som skončil v potoku ale bolo to krásne 🙂

 

Múdrosť na záver

Z tohto všetkého by si každý fotograf mal vziať jednu základnú radu – byť pripravený na podmienky, do ktorých idem a počítať s tým, že sa môžu otočiť o 180°. Darmo budú na hrebeni geniálne podmienky, keď sa vy budete v čase najlepšieho svetla brodiť po pás v snehu 200 výškových metrov od cieľa. Nebude stačiť, ani keď si nájdete dokonalú kompozíciu s potokom, keď kvôli nevhodnej obuvi ju nebudete môcť zrealizovať alebo (čo je ešte horšie) sa o to pokúsite aj bez toho (v -15°C to neodporúčam).

Veľa závisí od dobrej a zodpovednej prípravy, zvyšok je už o vašich fotografických zručnostiach a svetle.

Pridať komentár