CEWE Fotolab blog

Stará láska nehrdzavie

Niekto už na neho zabudol, niekto ho nikdy nemal rád, no mnoho vášnivých fotografov sa ho stále nedokáže zbaviť.  Áno, tušíte správne, reč je o analógovom fotoaparáte. Tej zázračnej mašinke bez displeja, pamäťovej karty, len so založeným kinofilmom.

Najrozšírenejším typom kinofilmu bol rozmer 35 mm a na jednom takomto filme ste mohli nafotiť buď 12, 24 alebo 36 obrázkov. Na výber tiež boli rôzne citlivosti filmov na svetlo. Taká „stovečka“, to vám bola najlepšie k moru alebo na slnečný deň. Dvestovka, tá bola zase aj na von aj dovnútra. Dalo by sa povedať, že bola najpoužívanejšia. Štyristovka, tá už bola skôr do interiérov, kostolov a pod. Boli aj chuťovky v podobe osemstovky alebo čiernobiele filmy, najčastejšie však boli používané už spomínané prvé tri typy kinofilmov.

Určite to väčšina z vás pozná. Ide sa na dovolenku, rodinné stretnutie, treba kúpiť aspoň dve rolky filmu, založiť, natiahnuť a môžeme cvakať. No, ale nie vždy to bolo až také jednoduché, ako sa na prvý pohľad zdalo. Niekedy človek zle založil film a z fotenia nebolo nič. Prípadne svojou alebo detskou šikovnosťou otvoril zadné dvierka fotoaparátu. Film bol zasiahnutý svetlom a všetko na filme bolo zrazu biele – prepálené. Máte pravdu, na amatérskej úrovni neboli vždy fotografie vydarené. Odfotený prst pred objektívom, odseknuté hlavy a podobne. Bol to dosť častý jav u bežných užívateľov analógových fotoaparátov. No, ak sa človek tomu venoval (a stále aj venuje) na vyššej úrovni a zaujíma ho aj kompozícia fotografie, dostali ste z takejto analógovej mašinky neskutočné a jedinečné zábery.

Stále ma bralo a berie to zrno, ktoré dostanete z kinofilmu. V kombinácii s mojou obľúbenou čiernobielou pri správnom nastavení dostanete fotografie, pri ktorých padá sánka. Stretávam sa síce s čudnými pohľadmi typu, prečo fotím na analóg, keď dnes máme také špičkové digitálne fotoaparáty. Lenže, práve analóg ma naučil postaviť sa k fotografii ako k niečomu, čo má človeka nadchnúť. Pomocou kinofilmu som sa začal sústrediť viac na kvalitu ako na kvantitu. Keďže proces spracovania vyfoteného filmu je trošku náročnejší a finančne o čosi drahší ako digitálna fotografia, človeka to viac núti (samozrejme, ak má záujem) premýšľať o tom, čo odfotiť a ako to odfotiť. Naučíte sa nastaviť pri analógových zrkadlovkách čas, clonu a fotka hneď naberá iné rozmery.

Osobne si myslím, že každý by si mal prejsť fotením s analógom a začať premýšľať viac o kvalite ako kvantite. Dnes už dokonca máte možnosť si kinofilm nechať naskenovať na pamäťové médium, a tak dostať analógovú fotografiu do digitálnej podoby. Je to zaujímavé spojenie klasiky s dnešným svetom IT technológií.

 Ak ste teda našli doma po rodičoch, starých rodičoch nejakú starú analógovú zrkadlovku, nebojte sa toho a začnite fotiť. Ak je funkčná, nič vám nebráni začať fotiť kreatívne kinofilmové fotografie. Dokonca ich veľké množstvo nájdete aj v rôznych bazároch. Skúšajte, hrajte sa a hlavne premýšľajte o fotografii a fotení. Nie je to nič zložité.


Peter Brejda

Kombinácia čiernobielej a reportážnej fotografie je pre mňa tou najkrajšou fotografiou. Milujem fotenie na kinofilm. Mám rád humor, smiech a hokej je pre mňa celoživotná láska :-)

Pridať komentár