Sony A7 Mark IV: RECENZIA – Oveľa viac ako základ

Sony A7 Mark IV je netrpezlivo očakávaný nástupca dnes už legendárneho modelu Sony A7 Mark III. Ten v čase uvedenia dokázal ponúknuť nekompromisný výkon za skvelé peniaze. Priblížil tak full-frame fotografiu a profesionálne video širokému radu fotografov. Podarí sa novinke nadviazať na úspech jeho predchodcu?

Sony A7 Mark IV Technické špecifikácie

• Typ fotoaparátu: Mirrorless
• Bajonet: Sony E
• Obrazový snímač: Full-frame BSI CMOS
• Procesor: BIONZ XR
• Efektívne rozlíšenie: 33 Mpix
• Sloty pre pamäťovú kartu: 2 sloty, 1x Cfexpress A/SD UHS-II a 1x SD UHS-II
• Hľadáčik: OLED, 3,69 MPix, 60fps/120fps, zväčšenie 0,78x, pokrytie 100%
• Typy uzávierky: Mechanická, Elektronická prvá lamela, elektronická uzávierka
• Synchronizačný čas pre blesk: 1/250 s
• Sekvenčné snímanie: 6 sn./s bez kompresie, 10 sn./s JPEG/HEIF/komprimovaný RAW
• Rozsah merania expozície a automatického nastavenia: od -4EV
• Množstvo AF bodov: 798
• Citlivosť ISO: 100 až 51200 natívne
• Stabilizácia: Stabilizovaný snímač – až 5,5 EV podľa CIPA
• LCD monitor: Výklopný, otočný, dotykový, cca 1,04 M bodov
• Natáčanie videí: 4K 60p v Super35 crop, 4K 30p (7K oversampling), 10-bit S-Log3 4:2:2 interne
• Konektivita: USB-C, MicroUSB, HDMI (štandardné, veľké), mic jack, slúchadlový jack, Bluetooth, Wi-Fi 2,4 GHz + 5 GHz
• Výdrž batérie podľa CIPA: 580 sn.
• Materiál tela: Horčík, utesnenie proti prachu a vode
• Rozmery (Š×V×H): 131 x 96 x 80 mm
• Hmotnosť: Zmerané – 665 g (s batériou, 2x SD karta)

Konštrukcia a ovládanie

Utesnené horčíkové telo Sony A7 Mark IV vychádza z modelov Sony A7S Mark III a Sony Alpha A1. Je perfektne spracované a pôsobí pevne. Grip sa zväčšil, ale na ten, ktorý používa napríklad Canon R5 alebo R6 stále nemá. Jeho tvar aj veľkosť sú úplne v poriadku, ale priestor medzi gripom a bajoneténom je o dva milimetre menší, než by som potreboval. Fotoaparát som testoval s objektívmi Sony FE 12-24 mm f/2,8 GM, Sony FE 24-70 mm f/2,8 GM a Sony FE 35 mm f/1,4 GM. S pevným 35 mm objektívom nie je problém, ale o prvé dva spomínané sa mi opiera kĺb na prstoch a už po hodine fotenia to bolo poznať. Na druhú stranu mám dosť veľké ruky a najlepšie bude si prístroj osobne vyskúšať.

Inak nemám k ergonómii a spracovaniu jedinú výhradu. Ovládacie prvky Sony A7 Mark IV sú rozmiestnené logicky, majú dobrú veľkosť, poteší vylepšený joystick, ktorý ich radosť používať. Prekvapí aj celkom štvorica koliesok. Koliesko korekcie expozície sa totiž u Sony A7 Mark IV zmenilo na univerzálny otočný volič, ktorý už nemá označené hodnoty EV. Môžete naň nastaviť niektorú z desiatich funkcií. Celkové možnosti prispôsobenia sú bohaté. Nielen, že sú oddelené nastavenia pre režim natáčania videí a pre fotografiu, ale môžete zvoliť odlišné nastavenia aj pre jednotlivé expozičné režimy, kedy sa môže fotoaparát správať inak v manuálnom režime (M) a inak napríklad v priorite clony (A).

Na ľavej strane prístroja nájdete konektorovú výbavu, kde Sony nasadilo HDMI v plnej veľkosti, pripojenie mikrofónu a slúchadiel je potom samozrejmosťou. Na napájanie a komunikáciu môžete využiť ako moderné USB-C PD, tak MicroUSB, ktoré zaručuje kompatibilitu so starším príslušenstvom Sony. Spracovanie dvierok konektorov je absolútne bez výhrad, ostatní výrobcovia by sa u Sony mohli učiť. MicroUSB nájde využitie aj pre tethering a taktiež pre prepojenie s PC, kedy môže Sony A7 IV fungovať ako webkamera, a to bez inštalácie ďalšieho softvéru.

Pravý bok prístroja obsadili dvierka s poistkou, pod ktorými nájdete dva sloty na pamäťové karty. Prvý je kombinovaný pre SD UHS-II a CFExpress A (pozor, CFexpress A má iný rozmer ako CFexpress B) a druhý slot si poradí s SD UHS-II kartami. Voľbu slotov rozhodne oceňujem. Pohľad na ceny kariet CFexpress A úsmev nevykúzli a štandard SD UHS-II si poradí aj s natáčaním videí vo vysokej kvalite.

Na spodnej strane fotoaparátu nájdete pevné dvierka, pod ktorými sa ukrýva batéria NP-FZ100 s obrovskou výdržou a tiež kontakty na pripojenie gripu Sony VG-C4EM.

Veľmi vítanou novinkou je nasadenie rýchleho prepínača medzi fotením, natáčaním videí a režimom S&Q (slow and quick – slowmotion a timelapse). Tento prepínač s malou poistkou v prednej časti dokonca chýba aj na video-orientovanom Sony A7S Mark III. Prepnutím sa zmení čiastočne aj štruktúra menu a nastavenia spojené s daným režimom.

Ako posledné konštrukčné novinky si nejde nevšimnúť plne otočný a výklopný displej. Zo strany Sony je to logický krok a fotoaparát je tak pre filmárov ešte atraktívnejší, než tomu bolo u predchádzajúcej generácie. Zamrzí však skôr nižší kontrast, malé rozlíšenie a tiež jeho nízka obnovovacia frekvencia – obraz pôsobí oproti hľadáčiku ľahko trhane. Farby sú ale presné, lepšie ako pri Sony A7 III. Aj tak sa nemôžem ubrániť dojmu, že na zadnom LCD Sony opäť zbytočne šetrilo.

Situáciu zachraňuje hľadáčik, ktorý je oproti predchádzajúcej generácii výrazne lepší. Ponúkne dobré rozlíšenie 3,69 MPix, vysokú obnovovaciu frekvenciu, rýchlu odozvu očného senzora, veľké zväčšenie a znesiteľný blackout. Počas sekvenčného snímania sa kvalita zobrazenia hľadáčika mení iba v prípade nastavenej obnovovacej frekvencie na 120 fps, nie je to ale nič, čo by rušilo alebo obmedzovalo pri použití.

V Sony A7 Mark IV nájdete novo štruktúrované vertikálne menu. To má logické rozmiestnenie všetkých nastavení a zorientovať sa v ňom takmer nerobí problém. Schválne píšem takmer. Český preklad opäť trpí klasickým neduhom prístrojov Sony – zbytočným skracovaním názvov. Menu je tak miestami pretkané položkami ako je „Pr. obl. AF vý./šie.“. To sa dá pochopiť s ohľadom na obmedzené rozmery displeja. Čo už ale nepochopím, je to, že po rozkliknutí nastavenia zostane názov funkcie vo svojej skrátenej podobe a vy tak musíte miestami hádať, čo že to vlastne nastavujete. Čiastočne pomôže prepnutie fotoaparátu do angličtiny, ale aj tá nezostala o skracovaní ochudobnená.

Funkcie a parametre

Ako hlavný ťahák Sony A7 Mark IV vnímam hlavne nový stabilizovaný snímač s 33MPix a veľkým dynamickým rozsahom až 15EV. Snímač je perfektný, jeho stabilizácia už o niečo menej, ale nebudem predbiehať. Súbory RAW majú skutočne obrovský dynamický rozsah a je radosť s nimi pracovať. Skok z 24MPix na 33MPix je znateľný a je to podľa mňa ideálna hodnota s ohľadom na veľkosť súborov, nárokov na výpočtový výkon a možnosti robiť naozaj veľké výtlačky alebo výrezy. V čom senzor vyložene exceluje je šum na vysokej citlivosti. Tu sa Sony vytiahlo a ja som nemal problém používať ISO12800 ako keby to bolo ISO6400 na predchádzajúcu generáciu Sony A7. S ohľadom na navýšenie rozlíšenia je to parádny výsledok.

K snímaču mám jednu jedinú výhradu, a to je rýchlosť čítania a zápisu zachytených dát. Nejedná sa o vrstvený (stacked) senzor a pri použití elektronickej uzávierky a natáčania videí je preto poznať rolling shutter efekt – zvislice sú pri rýchlejšom pohybe zo strany na stranu prehnuté. Nad použitím elektronickej uzávierky je preto nutné uvažovať a aktivovať ju naozaj iba vtedy, keď fotografujete skôr statické veci. Nie je to však žiadna bieda, napríklad u fotoaparátu Canon R6 sú výsledky úplne porovnateľné. Samotná mechanická uzávierka je pomerne hlučná, vypočuť si ju môžete tu:

Sekvenčné snímanie zvládne fotoaparát rýchlosťou až 10 sn./s. Dôležité je slovo „až“, pretože na dosiahnutie tejto hodnoty je nutné použiť komprimovaný RAW. RAW bez kompresie alebo s bezstratovou kompresiou spomalí fotoaparát na rýchlosť zhruba 6 sn./s. Robil som niekoľko testovacích fotografií, ktoré sú skúmal v 100% (a 200%) zväčšenie. „Zíral“ som na nich niekoľko minút a s pokojným srdcom potom nastavil komprimovaný formát. Rozdiel, hoci som ho v rámci testovania vidieť chcel, som nespozoroval. Respektíve sa mi nepodarilo dostať prístroj do podmienok, kde by sa rozdiel prejavil. Možno bola prítomná ľahká posterizácia, ale tá bola viditeľná pri „pushovaní“ súborov o 3EV a viac – teda na hodnoty, na ktoré by ste sa pri správnom exponovaní dostať nemali.

Okrem súborov RAW a obligátneho formátu JPEG podporuje Sony A7IV ukladanie aj do komprimovaných súborov HEIF. Na ich rozšírenie si ešte budeme musieť počkať, ale ponúknu väčšiu flexibilitu a rozsah farieb ako JPEG. Ten je vždy uložený v 8-bit, HEIF potom v 10-bit.

Ako som písal vyššie, snímač fotoaparátu je stabilizovaný. Sony udáva účinnosť až 5,5 EV, ale na túto hodnotu som sa nikdy nedostal. Reálna hodnota je okolo 2EV až 3EV. Stabilizácia sa tak radí skôr medzi tých slabších a je to poznať aj pri natáčaní videí z ruky.

Sony A7 Mark IV v praxi

Všetky nastavenia a ergonómia fotoaparátu je z môjho pohľadu prakticky bez výhrad. Snáď až na priestor medzi gripom a objektívom, som nemal nikdy pocit, že by ma prístroj akokoľvek obmedzoval. Ovládanie je intuitívne a je vidieť, že sa Sony dostáva malými krôčikmi k ideálnemu rozloženiu všetkých ovládacích prvkov. Vítanou zmenou je aj prehodenie funkčného tlačidla so spustením nahrávania, ktoré sa za zadnej strany presunulo na tú hornú. Spoločne s otočným displejom je tak zmena umiestnenia ideálna pre vlogging, kedy nemusíte tlačidlo record hľadať poslepiačky.

Čo určite prekvapí je výdrž batérie. Dostať sa na výrobcom udávaných 580 snímok nie je problém a ja som akumulátor nabíjal po vyfotení zhruba 1200 fotografií. Je to trend naprostej väčšiny súčasných bezzrkadloviek a tiež dôkazom toho, že by sa mala zmeniť metodika merania tohto parametra.

Automatické ostrenie

Ostrenie fotoaparátu je kapitolou samo o sebe. Aj keď som ho vystavil veľmi náročným podmienkam, ostrenie neváhalo, a zvládlo s prehľadom sledovať rýchlo pohybujúce sa ciele. Jediný problém robil fotoaparátu pohyb, kedy sa subjekt vzďaľoval. To je ale vec, ktorú v skutočnosti zvláda minimum prístrojov na trhu.

Ostrenie má bohaté nastavenia. Môžete si podľa svojich potrieb vybrať, či chcete ostriť na bod alebo väčšiu dynamickú oblasť. Posledná generácia Sony Real-Time Tracking využíva umelú inteligenciu a strojové učenie. Zvládne tak sledovať oči nielen ľudí, ale aj zvierat a vtákov. Tracking som testoval na náročnom subjekte – mojom čiernom psovi. Nebudem tvrdiť, že bolo zaostrených 100% fotografií, ale aj tak boli výsledky presvedčivé s minimom odpadu. Kto by chcel takmer dokonalý systém ostrenia, bude musieť siahnuť po modeli Sony A9 Mark II. Ten je mimochodom lepší aj v zlom svetle, kde testovaný Sony A7 Mark IV s udávaným rozsahom od -4EV pri f2 začína ľahko váhať. Stále sa ale jedná o jeden z najlepšie ostriacich fotoaparátov na trhu. Oproti predchádzajúcej generácii navyše funguje ostrenie aj pri clone f/22, kde A7 III zvládla len f/11.

Sériové snímanie a vyrovnávacia pamäť

Ešte by som sa rád na chvíľu vrátil k sekvenčnému snímaniu. To, že je maximálna rýchlosť 10 sn./s som už spomínal. Vplyv nastavenia formátu (JPEG/RAW) na rýchlosť je znateľný, je tu ale ešte jedna vec, ktorá ovplyvňuje rýchlosť – pamäťová karta. Na 10 sn./s som sa totiž pri použití UHS-II SD karty dostal iba pri nastavení na JPEG alebo HEIF. Pri nastavení na komprimovaný RAW sa s SD kartou snímania drží maximálne okolo 8 sn./s. Až pri použití CFExpress A karty dokáže Sony A7 Mark IV docieliť maximálnu rýchlosť 10 sn./s. CFexpress kartu som bohužiaľ počas testovania nemal k dispozícii a nedokážem preto povedať, ako sa bude správať fotoaparát napríklad pri nastavení ukladania na obe karty zároveň – CFexpress A vie totiž A7IV iba v jednom slote.

So sekvenčným snímaním sa úzko spája aj veľkosť bufferu. Tá je v prípade použitia SD UHS-II limitujúca a fotoaparát výrazne spomalí po zhruba 24 snímkach. Už je to síce nejaký ten piatok, čo som fotografoval so Sony A7 III, ale pamätám sa, že fotila 10 sn./s nehľadiac na nastavenie formátu a buffer poňal necelú štyridsiatku fotografií. Na jednu stranu sa môžeme odvolať na väčšie množstvo megapixelov (24 vs 33 Mpix), ale na stranu druhú používa štvrtá generácia Sony A7 procesor BIONZ XR a štartuje na vyššej cene – čakal som presvedčivejšie čísla a som zvedavý na výsledky pri použití rýchlej CFexpress karty.

Niečo iné sú ale technické parametre a niečo iné je prax. Rozdiel medzi nekomprimovanými RAWmi a komprimovanými je zanedbateľný. Môžete preto podľa potreby nastavenie meniť. Napríklad na produkt alebo portrét v ateliéri 6sn./s stačí až nad hlavu. Tento „neduh“ podľa mňa nebude nikoho v reálnom svete (mimo internet) výrazne obmedzovať. To isté platí aj naopak, keď napríklad v športovej fotografii nikto detaily skúmať nebude, a 10 sn./s stačí. Kto chce viac, musí vybrať iný lepší fotoaparát.

Natáčanie videí

O rýchlom voliči pre zmenu režimov na natáčanie a fotenie som už hovoril, o výklopnom a otočnom LCD tiež. Obe tieto zmeny idú v ústrety fotografom, a hlavne tvorcom videí a vloggerom. V otázke konektivity Sony nasadilo veľké HDMI a tiež nový typ hot-shoe, ktoré je vybavené množstvom kontaktov, ktoré umožňujú použitie špeciálneho príslušenstva. Medzi ne patrí napríklad aj adaptér na použitie XLR mikrofónu. Okrem toho môžete k fotoaparátu pripojiť slúchadlá na odpočúvanie a štandardný mikrofón – použité sú konektory bežnej veľkosti.

Všetci síce pri Sony A7 Mark IV dúfali v 4K60p video pri čítaní dát z celého čipu, uspokojiť sa ale musíme s orezom na formát Super 35 s 1,5 x faktorom orezu. Vďaka tomu, že fotoaparát nevyužíva celú plochu čipu, nie je v tomto režime toľko poznať efekt rolling shutter. Ten sa začne výraznejšie prejavovať pri nastavení 4K25p, ktoré je oversamplované zo 7K rozlíšenia. Rolling shutter efektu sa najlepšie zbavíte prepnutím do FullHD pri 50fps. Treba ale podotknúť, že interne natáčané 4K 30p 10bit 4:2:2 video v 200Mbit vyzerá nádherne. Ostrosť je ukážková, dynamický rozsah dáva obrovskú flexibilitu v postprodukcii a vďaka 10 bit farbám sa nemusíte obávať používať plochý farebný profil S-Log3 aj v náročne svietených scénach.

K orezu bohužiaľ dochádza aj v režime S&Q pre natáčanie spomalených záberov alebo timelapse. Čo ale naopak poteší je prehrievanie, teda skôr kvalitný odvod tepla a výdrž prístroja. Testoval som tak, že som fotoaparát umiestnil na statív a postavil ho čo najbližšie k zapnutému ústrednému kúreniu, z ktorého sálalo horúco. Pri nastavenej maximálnej možnej kvalite interného záznamu sa natáčanie zastavilo až po cca 35 minútach, čo považujem za perfektný výsledok. Navyše môžete v menu nastaviť väčšiu toleranciu na vysokú teplotu prístroja, kde je jediným obmedzením kapacita batérie (Menu 49/53, Tepl. auto. vyp. napr. na Vysoká). Tá mimochodom prekvapila svojou výdržou aj pri natáčaní, procesor BIONZ XR sa ukazuje ako úsporný a výkonný.

Novinkou v portfóliu Sony je automatická korekcia negatívneho javu „focus breathing“. To je vec, ktorá sa prejavuje počas preostrovania, a to ľahkou zmenou ohniskovej vzdialenosti. Ide vlastne o formu digitálneho orezu, ktorý je na mieru nastavený priamo pre objektívy Sony. Je to užitočná funkcia, ktorá uľahčí a zrýchli pracovný workflow.

Medzi posledné inovácie patrí funkcia „focus map“ a aktívna stabilizácia. Focus máp je asistent manuálneho ostrenia, ktorý funguje tak, že farebne zvýrazňuje rozostrené oblasti v popredí av pozadí zaostreného subjektu. Nehodí sa príliš na komponovanie, ale focus pulling je vďaka tejto funkcii oveľa jednoduchší, než keby ste používali napríklad focus peaking. Krátke video funkciu Focus máp priblíži viac:

Aktívna stabilizácia je vec všetkým dokonale známa a jedná sa o digitálny orez, ktorý sa hodí pri natáčaní z ruky. Osobne nie som fanúšik ako zabudovanej stabilizácie, tak tej digitálnej. Obraz pláva, nepôsobí prirodzene a miestami je vďaka stabilizácii podivne trhaný – gimbal alebo statív je podľa mňa u Sony A7 IV takmer nutnosťou.

Záver a hodnotenie

Sony A7 Mark IV je v hierarchii full-frame prístrojov Sony základným modelom. Pohľad do tabuľky technických parametrov (a tiež na cenovku) ale potvrdzuje, že nová generácia prístroja mieri oveľa vyššie. Ostatne aj Sony označuje nový model ako „Beyond basic“ – voľne preložené ako „viac než len základ“. Sony A7 Mark IV sa bude predávať súbežne s treťou generáciou prístroja Sony A7 III, ktorá má stále čo povedať a stáva sa tak skutočným vstupom do full-frame sveta bajonetu E.

Sony A7 Mark IV má síce pár negatív, ale celkovo sa jedná funkciami nabitý výkonný prístroj s rýchlym spoľahlivým ostrením, ktorý má navyše podľa mňa v súčasnosti jeden z najlepších snímačov na trhu. Fotenie do 33MPix spoločne s veľmi nízkou hladinou šumu aj na „nezmyselné“ hodnoty ISO je návykové. Negatíva sa týkajú rýchlosti závislej na nastavenom formáte a použitej pamäťovej karte. Zamrzí aj veľkosti bufferu, ale tu je úplne zrejmé, že Sony by nasadením vyššej rýchlosti a väčšieho bufferu mohlo zbytočne obmedzovať predaje „športového“ modelu Sony A9 Mark II. Poznať ich aj rolling shutter počas natáčania a pri fotení s elektronickou uzávierkou. Budem sa ale opakovať – Na toto má Sony odpoveď v modeloch A1 a A9. Ak vám žiadna z týchto vecí nepríde ako prekážka pre vašu prácu, so Sony A7 Mark IV nemôžete urobiť chybu.