fotolab.sk/blog

Rozhovor s fotografom – Martin Almáši

Po roku prinášame v CEWE FOTOLAB blogu už (alebo ešte len) tretí rozhovor s fotografom. V tom prvom som oslovil svadobného fotografa Mareka Suchého, v tom druhom krajinkára Michala Ďurdinu, s ktorým sme neskôr nadviazali spoluprácu pre jeho vlastné cestovateľské blogy. V tom dnešnom to bude návrat k foteniu ľudí prostredníctvom Martina Almášiho.

Maťa som spoznal niekedy v roku 2015, ako zákazníka predajne Fotolab Zvolen (dnes Fotolab Banská Bystrica). Veselý, usmievavý, žoviálny chalan, ktorého som si hneď obľúbil.Jeho svadobné fotografie ma zaujali okamžite, pretože štýl, ktorým Maťo fotí mi je veľmi blízky. Svadobná reportáž s minimálnym vstupovaním do deja, príbeh dvoch ľudí s nestrojenými emóciami, popretkávaný výtvarne zaujímavými prvkami, portrétmi, ktoré nevybočujú zo štýlu a harmónie celodennej reportáže. To všetko ako súčasť premyslenej hry svetla a tieňa, celkov i detailov, obalenej do prirodzeného farebného podania.

O fotení svadieb, ale aj fotení iných žánrov, o svojom videní a cítení, ale aj vzťahu k našej spoločnosti CEWE, prezradí už viac sám Martin vo svojich odpovediach.

Martin Almáši „profesionálny svadobný fotograf, člen WPJA, ISPWP a FearlessPhotographers, 42 rokov, Železná Breznica“.

Začnem netradičnou otázkou, ako a kedy si sa dostal k foteniu? 🙂

Ahojte. Môj začiatok bol asi podobný, aký zažilo kopec detí v mojom veku. Mal som 12 rokov, keď mi môj dedko dal prvý fotoaparát na klasický kinofilm so slovami: „vytváraj si spomienky “. Bola to Smena 8. A tak som tvoril. Ako dieťa som fotil všetko. Od zaujímavých štruktúr v lese, až po školské výlety.

Už tam som zistil, že ma baví fotenie ľudí viac. Hlavne emócie. Takže som fotil na rodinných oslavách. Stále na kinofilm, väčšinou čiernobiely a môj otec ma zasvätil do tajov tmavej komory. Vyvolávali sme filmy aj fotografie.

Raz si ma otec zavolal a daroval mi svoju zrkadlovku Zenit. A to bolo akoby som nazrel do tajomného sveta. Zamiloval som si pohľad cez hľadáčik.

Seriózne fotenie prišlo, keď som si v r. 1998 kúpil svoju prvú vlastnú zrkadlovku na kinofilm Canon EOS 10-film.

A čo svadby – pamätáš si ešte svoju prvú? Koľko ich dnes máš za sebou?

Svadobné fotenie. Možno by som mohol povedať, že som mal dve prvé :-).
Úplne prvú som fotil na film a robil som to pre kamaráta. Pustil som sa do toho, ako som mal nafotených niekoľko reportáží, koncertov a aj reklamných fotografií.

Potom bolo svadieb niekoľko a na film som fotil hlavne reportáž, portrétov iba zopár. Potom prišiel digitál, bol ešte v plienkach a chvíľu som sa mu bránil. Nechcel som opustiť film. Takže som mal prestávku vo fotení svadieb. Ľudia chceli digitál a ja som zostával pri filme.

Až som sa raz rozhodol pre vstup do digitálneho sveta a opäť fotím svadby od roku 2010. To bola moja druhá – prvá. Tentoraz digitálna. 🙂

Bol som vtedy ako druhý fotograf na svadbe, aby som sa uistil, že mi to stále ide. Dokopy som nafotil niečo cez 150 svadieb. Nehrniem sa do počtu svadieb za rok. Mám svoj počet, a tak sa udržujem svieži pre seba aj pre klientov.

Svadobná reportáž je spôsob fotenia svadieb, ktorý ti je vlastný. Povedz nám o tom viac zo svojho pohľadu.

Milujem hru svetla a pohybu. Keď sa jedinečné momenty rozprávajú cez emócie. O tom je tvorba akú robím. Odkaz môjho dedka, aby som si vytváral spomienky, som preniesol na tvorenie pre ľudí. Tvorím príbehovo, teda okrem hlavných momentov fotím aj miesta a veci, ktoré možno na prvý pohľad nemajú so svadbou veľa spoločného. A pritom sú jej súčasťou, len možno nie hneď a každým viditeľné. Presne takto môžem ľuďom, ktorí na svadbe neboli ukázať, aké to tam bolo.

Ľudia vo fotografiách dostanú môj pohľad na svadobný deň, ako ho prežijem a precítim spolu s nimi.

Veľa som sa naučil fotením na film. Vizualizujem. Samozrejme hodnoty korigujem a skúsenosti ma naučili robiť veľa vecí intuitívne a automaticky. Preto sa nemusím neustále pozerať na displej, či je všetko OK. Iba občas skontrolujem zaostrenie a karty. A tak sa môžem ešte viac sústrediť na vnímanie scény. Medzi mnou a ľuďmi nestojí žiadna obrazovka.

Všimol som si, že si členom niekoľkých medzinárodných asociácií svadobných fotografov. Prezraď nám, prečo sú pre teba svadobné asociácie dôležité.

Robím to pre seba a svojich klientov. Existoval by som aj bez členstva. Veď, ak sa moje fotky páčia, mám pre koho fotiť.

Pri asociáciách je postup schvaľovania dosť náročný. Niektoré okrem portfólia, ktoré posudzujú, potrebujú aj odporučenie od už existujúceho člena asociácie.

Ďalší, pre mňa dôležitý dôvod je, že sa spoznávam s fotografmi z celého sveta, so špičkou v svadobnej fotografii a môžem sa zapojiť do medzinárodných súťaží.

V jednej asociácii, ktorá sa zameriava na svadobnú reportáž, je minimálne jeden člen poroty držiteľ Pulitzerovej ceny. Najvyššie novinárske ocenenie, niečo podobné ako Oscary u hercov. A keď niekto s takouto odbornosťou povie, že moje fotografie stoja zato, je to nesmierne potešujúce. Hlavne preto, že porotcovia majú za sebou dlhú žurnalistickú minulosť a v reportáži sú špička vo svete.

Odborné uznanie od poroty posúva moje smerovanie ďalej a teda má veľký prínos aj pre mojich klientov.

Na svojej stránke, mimochodom veľmi dobre spravenej a prehľadnej, o sebe prezrádzaš: „A nie je to iba o svadbe. Veľmi rád fotím ľudí. Takže medzi mojimi fotografiami nájdete aj fotografovanie fine art a fashion.“ Povedz nám o tom viac.

Ďakujem veľmi pekne. Mám veľmi rád ľudí. A asi aj preto si užívam fotenie ľudí. Rád sa radím k fotografom, ktorí nefotia všetko. Fotenie ľudí ma baví a napĺňa. A aj tak vidím oblasti, ktoré nefotím alebo fotím pomenej. Napríklad rodinné fotenia robím v reportážnom štýle, mohlo by to byť ako lifestyle fotenie. A kategóriu newborn (fotenie novorodeniat do 14 dní od narodenia) nerobím vôbec. Na to sú špecializované kurzy, tak to rád prenechám iným fotografom, ktorí sa na takúto kategóriu špecializujú.

Fotenie FineArt je pre mňa relax. Hlavne si tak plním sny o fotení súkromných projektov. A veľmi ma poteší, keď sa dostanú do časopisov alebo online portálov ako je VogueItalia alebo IconicArtistMilano. Vo Fashion sa rozbieham. Fotil som kedysi reklamy ešte na film a mal som potom omnoho dlhšiu prestávku, než v svadobnej fotografii a reportáži.

Zameriavam sa iba na niekoľko oblastí z fotenia ľudí. Robím to hlavne pre klientov, chcem aby dostali čo najvyššiu kvalitu. Také je moje presvedčenie.

A čo iné žánre? Krajina, makro, architektúra, streetfoto, koncerty?

Obdivujem ľudí, ktorí majú tieto kategórie zvládnuté a sú v tom fakt dobrí. Niektorí vydávajú kalendáre s úchvatnými krajinárskymi fotkami a ja žasnem. Sám by so sa do toho nepustil. Teraz už nie. Občas, pre ilustráciu príbehu v reportáži nafotím lúku, kvety, listy stromov, výzdobu kostolov alebo celé mestá pri pohľade z kopca. A nafotím to bez ľudí. A aj tak sa nepovažujem za dobrého krajinkára alebo makro fotografa. Tieto zábery fotím s dôrazom na dotvorenie príbehu. Nie sú to samostatné série.

Obdivujem tvorbu ľudí, ktorí vo svojom žánri fotia skvelé fotografie a celé série.

Farba alebo čiernobiela?

Niekedy je farba zbytočná. Napríklad pri fotení v prostredí, ktoré vytvára zaujímavú hru svetla a tieňov. Alebo sú emócie pre mňa silné a zároveň je v obraze veľa farebných skladieb. To množstvo farby by ma samého odpútalo, a teda aj pre diváka urobím foto čiernobiele.

Robím to intuitívne. Naučil ma to film a fotenie na film. Tam som nemal možnosť vidieť farebnú aj čiernobielu verziu fotky. A preto si podobne vizualizujem aj pri digitále. Hlavne o scéne premýšľam. A práve preto často viem, či bude fotka farebná alebo čiernobiela už počas fotenia.

Viem o tebe, že dlhé roky fotíš značkou Canon, prečo si si ju vybral?

Máš pravdu. Už dlhé roky fotím na Canon. Začínal som ešte na film a stroj, ktorý som v tej dobe mal bol fakt rýchly. Pri filme mi výsledné farby okrem svetla ovplyvnil objektív alebo film samotný. Telo bolo iba nosič s presnosťou expozície.

Keď som prechádzal na digitál, moja filmová technika bola zastaralá. Tak som sa rozhodoval medzi Canon, Nikon a Pentax.

Keďže bolo mojím zámerom fotenie ľudí, potreboval som dobrú farbu pleti a chcel som ju aj v jpg. Preto vyhral Canon. Hovoríme tu o roku 2009.

Odvtedy som fotil aj na Sony aj na Nikon. Napríklad taký Nikon D850 je pre mňa top v kategórii zrkadloviek. Predčil aj Canon. Meniť však nejdem.

V tejto dobe mám 2x Canon 5DmkIII. Na súčasnú dobu sú to už staršie modely. Ale stačia mi, preto sa nechystám meniť.

Moja teória je, že s fotením je to ak s ceruzkou a spisovateľom. Ak vie niekto písať skvelé texty napíše ich aj obyčajnou ceruzkou. Ak nie, nepomôže mu ani pero Parker za niekoľko sto euro.

To však neznamená, že by som chcel svadby fotiť najlacnejšou zrkadlovkou. Drahá technika má čo ponúknuť, je odolná, rýchla, presná. Avšak lepšiu fotku za mňa nespraví. To je na mne. Fotku robí človek, fotograf.

Ako rád tráviš voľný čas, čo okrem fotografovania rád robíš?

Veľmi rád čítam knihy a behám, čistím si tak hlavu a naozaj intenzívne relaxujem. A v neposlednom rade som sa našiel v komunikácii. Študoval som komunikáciu ľudí a stále študujem. Začal som s tým, aby som lepšie komunikoval s klientmi a aj lepšie porozumel ľuďom a prerástlo to vo vášeň. Teraz aj komunikáciu školím.

Málokto o tebe vie, že už druhý rok v decembri chodíš počas vianočných sviatkov vypomáhať do našej predajne Fotolab/CEWE Banská Bystrica, prezradíš viac?

Keď odovzdám klientom svadobné fotografie, mám obdobie, kedy celé dni trávim sám za počítačom. Ako som už napísal, mám veľmi rád ľudí. A práve preto som sa rozhodol pomôcť hlavne cez december. Keď je ľudí najviac. Doslova tak stretnem veľa známych. A to by sa mi nestalo, keby som sedel doma za PC.

A zapáčilo sa mi, ako ľudia čoraz viac chodia tlačiť fotografie, fotoknihy a kalendáre. Stávajú sa z toho osobné darčeky. Pre mňa je dôležité si fotografie tlačiť. Tlačená fotka má svoje čaro.

Neraz som videl, ako prišli školáčky a po nafotení na mobil si vytlačili svoje fotografie. Teší ma, že aj v tejto digi fotografickej dobe si ľudia tlačia svoje spomienky.

S tým sa plne stotožňujem a aj preto mám rád Fotolab, kde sú špecialisti na knihy a fotografie.

Fotografický odkaz pre našich čitateľov?

Keď si dokážeš fotku predstaviť, dokážeš ju aj vytvoriť. Vnímaj svetlo, hľadaj krásu v obyčajných veciach a ľuďom ukážeš svet, ktorý možno majú denne pred očami a aj tak ho prehliadajú.

 

Autor fotografií © Martin Almáši

https://www.martinalmasi.com

https://www.instagram.com/martinalmasi_photo/

https://www.facebook.com/martinalmasiphotography/

 

Ján Murín

"Aj cesta je cieľ. Ak ju lemujú nafotené decisive moments, o to lepšie :).
Mám rád čiernobielu fotografiu, cestopisy, životopisy, Johnnyho Casha. Nájdete ma vo Fotolab Banská Bystrica a poniektorí aj na vašej svadbe :)."

Pridať komentár

2 × 4 =