CEWE blog

Recenzia: Sony A7 III

Sony A7 III disponuje Full Frame snímačom s rozlíšením 24 Mpx, rozsahom citlivostí ISO 100 – 51 200, rýchlosťou snímania 10 snímok za sekundu a vylepšeným systémom automatického ostrenia. Na prvý pohľad má dostatok potenciálu uspokojiť širokú škálu užívateľov. Aká je realita v praxi prezentuje wildlife fotograf Jaromír Kadeřábek.

Sony A7 III nie je na trhu žiadnym nováčikom a za dobu svojej existencie sa teší zaslúženej pozornosti. Ak vezmeme do úvahy celkové vlastnosti a triedu, v ktorej sa Sony A7 III nachádza, môžeme tento fotoaparát smelo zaradiť do kategórie “kvalitný univerzál” v tom dobrom slova zmysle. Za týmto označením sa väčšinou skrýva niečo v zmysle, nič nevie vyložene najlepšie a nič nevie vyložene najhoršie, a to naprieč žánrami. To, že tu to tak úplne neplatí sa dozviete nižšie v recenzii.

Aj napriek oznámeniu novinky Sony A7C, ktorá má veľkú časť vlastností (čiastočne komponentov) spoločných s A7 III, mi pozornosť venovaná paradoxne staršiemu modelu dáva zmysel. Nielen pre podobné parametre spolu so zhodným snímačom, ale aj vzhľadom k podobnej cenovej relácii. Kým novinka A7C, je zameraná predovšetkým na čo najmenšiu veľkosť s ohľadom na použitie veľkého snímača, tak staršie A7 III svojim neočesaným konzervatívnym poňatím celkom určite bude bližšie užívateľom ortodoxnej fotografie. Síce nedisponuje otočným kĺbovým zadným displejom, ktorý je v prípade A7 III iba vyklápací a nemá časovo neobmedzené video, disponuje však klasickými rozmermi, predným rollerom a joystickom pre výber ostriacich bodov. Ďalej možnosť pripojiť plnohodnotný vertikálny grip s možnosťou pojať dve batérie a slot pre dve SD karty, to sú kladné body pre A7 III.

Konštrukcia a ovládanie

Čo sa týka veľkosti a prevedenia Sony A7 III, zapadá presne medzi modely Sony A7R III (model s vysokým rozlíšením) a A9 (model pre rýchlosť). Kompaktnosť je na rozumnej úrovni v rámci danej kategórie (rozmery: 126,9 mm x 95,6 mm x 73,7 mm; váha: 650 g). Prevedenie je zhodné ako pre krytky portov, tak pamäťových kariet, čo je často diskutovaný a kritizovaný konštrukčný prvok z hľadiska deklarovanej odolnosti proti prachu a stekajúcej vode.

Treba podotknúť, že pri novších modeloch typu A7R IV a A9 II (A7S III) to bolo medzigeneračne vylepšené, rovnako ako lepšia hmatová odozva ovládacích prvkov, joystick a vôbec ergonomická inovácia rozmerov prispela k lepšiemu užívateľskému vnemu. Nemá zmysel to teda všeobecne ďalej rozoberať, ide teda o generačne starší návrh, ktorý doznal u nových modelov nápravy a je potrebné sa s týmto ústupkom zmieriť. Inak ide samozrejme o kvalitne spracovaný výrobok z magnéziovej šasi, čo niečo vydrží. Zhodná je aj možnosť použiť Sony vertikálny batériový grip VG-C3EM určený pre modely Sony Alpha A9, A7R III, A7 III, ktorý pojme dve batérie Sony NP-FZ100.

Tým získame extra výdrž aj pre náročné celodenné fotenie s druhým tlačidlom spúšte a multivoličom. Aj tento batériový grip má vylepšenú ochranu proti prachu a nepriazni počasia. Síce by som osobne mal výhradu ohľadom škáry medzi gripom a spodkom tela (týka sa celého modelového radu), ale faktom je, že tesnenie grip viditeľne má.

Výdrž na jednu batériu je udávaná podľa CIPA na 610 snímok (710 snímok pri fotografovaní cez LCD). V praxi je to samozrejme o dosť viac, pričom bude záležať na konkrétnom spôsobe používania. Všeobecne však možno vzhľadom na kategóriu bezzrkadloviek Sony A7 III za výdrž pochváliť. USB nabíjanie prebieha cez telo fotoaparátu. Tu pripomeniem, že v balení nájdete iba adaptér s káblom do fotoaparátu. Ak vám nevyhovuje priame nabíjanie cez telo, budete si musieť externú nabíjačku dokúpiť. K dispozícii je originál Sony BC-QZ1, alebo možno zvoliť iného výrobcu. Za toto riešenie palec dole, pretože pri cene okolo 2000 eur, by nabíjačka v príslušenstva byť mala.

Dotykový displej je výklopný a 3″ veľký s rozlíšením 922 tisíc pixelov. V dnešnej dobe už zrejme nenadchne, aj keď pre spätnú kontrolu sa nejaví ako obmedzujúci, je jasný, a aj na priamom slnku pomerne slušne čitateľný. Pravdou však je, že konkurencia disponuje v tejto triede displejom väčším, s raz takým rozlíšením, a s plne integrovaným dotykovým ovládaním. Áno je treba prihliadnuť k starobe modelu, ale tento argument sa vytratí pri pohľade na nový A7C. Skrátka Nikon Z6 má displej lepší.

V podobnom duchu kritiky budem pokračovať aj na adresu hľadáčika, ktorý zaberá 100% snímanej scény, disponuje rozlíšením 2,359 Mpx so zväčšením 0,78x. Opäť platí, že Nikon Z6 má rozlíšenie aj zväčšenie väčšie. Dojem horšieho hľadáčika sa mi potvrdil aj v praxi, kedy som súbežne s A7 III používal A9 a A7R IV. Proste určitá pixelizácia a v extréme aj závoj nešlo prehliadnuť. Týmto neduhom A9 s rozlíšením 3,69 miliónmi bodov netrpí a ďalší nárast vizuálneho komfortu sa dostavil v priamom porovnaní s viac ako raz takým rozlíšením (5,76 milióna bodov) pri hľadáčiku A7R IV. Na druhej strane, ak nebudete mať možnosť priameho porovnania, zrejme vás hľadáčik pri A7 III o fotky nepripraví. Len to bola vec, ktorú som si pri súbežnom používaní všimol a ide vlastne logicky v súlade s parametrami jednotlivých hľadáčikov pri konkrétnych modeloch podľa firemných špecifikáciach. Skrátka je to ďalšia vec, čo nenadchne a jasne ukazuje cenový kompromis, alebo určitý časový vývojový handicap v danej triede. Zase oproti predchádzajúcej generácii A7 II vykazuje A7 III rýchlejší nábeh hľadáčika o 40%, čo je tiež slušné medzigeneračné vylepšenie.

Všeobecná nevýhoda bezzrkadloviek je v ich pomerne dlhej dobe aktivácie hľadáčika a vôbec možnosti zaostriť. V prípade A7 III sa dostávame k času 2,5 sek. Po zapnutí prístroja. To je však dané princípom všeobecne, aj keď faktom je, že A9 II je pripravená na fotenie oveľa rýchlejšie. Aj tu platí, že A9 II je za úplne iné peniaze a určená na iné účely. Ak mám vyčerpať kritiku, tak šedý zaostrovací bod pri A7 III mi tiež zrovna neprišiel ako ideálny a tu bohužiaľ nemožno navoliť inú farbu ako pri A9 či spomínanom A7R IV.

Snímač, závierka, stabilizácia

Snímač Sony A7 III má parametre s rozlíšením 24,2 Mpx (Exmor R CMOS), ktorý prichádza vo svojej dobe s novou tzv. BSI konštrukciou. To zvyšuje efektivitu zberu svetla, čo by sa malo odraziť v podobe ďaleko lepších výsledkov pri fotografovaní za zlého svetla s vyšším ISO. Srdcom celého fotoaparátu je procesor BIONZ X, ktorý je 2x rýchlejší ako predchádzajúce generácie a dokáže spracovať 1,8x viac dát. Štandardný rozsah ISO je 100 – 51 200 (rozšíriteľný na ISO 50 – 204 800). Dynamický rozsah je uvádzaný na hodnote až cca 15 EV. Obrazovou časťou v praxi sa budem zaoberať v ďalšej kapitole.

Sony A7 III + Sony 400mm+TC1,4: 1/640s, F4, ISO 2500, f-560mm

 

Sony A7 III disponuje vstavanou stabilizáciou čipu v 5 osiach s účinnosťou až 5 EV. Podporuje 14-bitový RAW a má dva sloty na SD karty, pričom iba slot 1 podporuje najrýchlejší UHS-II. Rýchlosť sekvenčného snímania je až 10 sn. za sek., a to ako s mechanickou, tak i elektronickou (tichou) závierkou. Mechanická uzávierka je dimenzovaná na 200 000 cyklov. V režime živého náhľadu je rýchlosť 8 sn. za sek. Buffer je s ohľadom na kategóriu fotoaparátu veľmi slušných 177 JPG alebo 89 RAW fotografií. Len škoda, že Sony neukladá zábery svižnejšie (to platí tak nejako všeobecne). V prípade RAW je to cca 30 sek. a takmer minútu sa ukladá plná pamäť cache v prípade voľby JPG. Pokiaľ chcete fotiť do nekomprimovaného RAW potom buffer zaplníte cca 30 snímkami. Tu je zase jasná prevaha Sony, nad Nikonom Z6.

Autofokus

Systém autofokusu je podobný parametrovo ako pri Sony A9, ale rozhodne neprináša rovnakú úroveň výkonu. Má zhodne celkom 693 bodov fázovej detekcie s 425 kontrastnými body. Kombinácia oboch typov zaostrovacích bodov lepšie rozpoznáva a sleduje objekty. Sony tvrdí, že oproti predošlému modelu A7 II je rýchlosť dvojnásobná. Citlivosť AF je -3 EV pri 93% pokrytí plochy snímača, takže naozajstná kompozičná sloboda je dokonale zaistená. To je určite konkurenčnou výhodou nad klasickou zrkadlovkou, kde sú body z princípu zoskupené bližšie stredu. Pri súbežnom porovnaní s A9 si ihneď môžete všimnúť menšiu počiatočnú rýchlosť zaostrenia, rovnako tak i ďaleko menšiu výťažnosť. Predsa len A9 so schopnosťou vypočítať nastavenie zaostrenia a expozíciu 60-krát za sek. Oproti 20-krát pri A7 III, spolu s 20 snímkami bez blackoutu (A7 III blackout má), dávala oveľa drahšiemu modelu definitívnu výhodu. Na druhej strane vo svojej triede si A7 III vedie veľmi dobre a ostrí oveľa lepšie ako konkurenčný Nikon Z6. A7 III disponuje ostrením na oko ako človeka, tak zvierat. Funguje natoľko pôsobivo, že sú výsledky takmer totožné s drahším A9 (po porovnaní rýchlosti na 10sn./s). Hoci A7 III nie je vyložene optimalizovaný pre primárne využitie elektronickej uzávierky, ako je tomu u A9, v niektorých situáciách bude vhodnejšie využívať závierku mechanickú – vyhnete sa tak rôznemu pruhovaniu pri umelom osvetlení, alebo deformácii časti obrazu pri krátkych časoch uzávierky (tzv. Rolling Shutter). To len tak na okraj.

Sony A7 III + Sony 200-600mm: 1/320s, F6.3, ISO 2500, f-600mm

 

Osobne som pri súbežnom používaní A7 III a A7R IV dostával z A7 III väčšie percento kriticky presne zaostrených fotiek, a to ako na krátkom, tak na dlhom ohnisku. Časy som samozrejme nechával dimenzované s ohľadom na väčšie množstvo Mpx. Rýchlosť sekvenčného snímania aj uzávierky bola nastavená zhodne. Tiež som si všimol, že aj v prípade fotenia do protisvetla sa A7 III chytala lepšie. S ohľadom na triedu som bol s ostrením u Sony A7 III viac ako spokojný.

Sony A7 III + Sony 200-600mm:1/200s, F6,3, ISO 3200s, f-600mm

 

Sony kladie dôraz aj na video, pričom A7 III disponuje videom v 4K s podporou profilov, ktoré inak koncipovanému A9 chýba. Nie som nejako zameraný na video, ktoré z tohto modelu mimochodom vyzerá veľmi pekne, ale sú modely, ktoré sú vyložene pre prácu s videom lepšie a vhodnejšie. Napríklad Sony A7S III je oveľa zaujímavejší kandidát pre vážnu videotvorbu, avšak pre svoje účely a potrebu je video z modelu A7III dostatočné. Som predovšetkým fotograf a Sony A7 III je klasifikovaný ako fotoaparát.

Obrazový výkon

V tejto časti sa pozrieme na obrazový výkon A7 III a ako sa porovnáva v kontexte 24 Mpx Full Frame snímačov. Prvým a azda najviac diskutovaným parametrom všeobecne naprieč snímačmi je šum. V tomto smere môžete byť pokojní, ide o jeden z najlepších výsledkov v oblasti 24 Mpx snímačov, čo som kedy testoval. Nebojím sa povedať, že možno ten najlepší.

Sony A7 III + Sony 90mm makro: 1/320s, F4, ISO 1600, f-90mm

 

Oproti konkurenčnému drahšiemu Sony A9 vykazuje o cca 1/3 EV lepšie šumové vlastnosti. Ďalej pri porovnaní identickej scény dôjdeme k záveru, že A7 III v zásade dokáže priniesť o niečo ostrejšie snímky ako A9. To značí slabší Low Pass Filter. Je to výhoda aj nevýhoda zároveň. Tou nevýhodou je možnosť výskytu moiré, čo je rušivý optický efekt, ktorý vzniká prekrývaním alebo interferenciou dvoch pravidelných a len málo odlišných rastrov. Ja som ho za dobu, čo som s A7 III fotil, na perí vtákov nezaznamenal. A perie vtákov všeobecne je k tomuto javu vcelku náchylné. Na internete som však zazrel moiré na odevoch (napríklad pri fotení svadieb).

Sony A7 III + Sony 400mm+TC 1,4: 1/1250s, F4, ISO 500, f-560mm

 

Pochvalu si zaslúži aj prakticky identická ostrosť a rozlíšenie až do ISO 3200, čo v kombinácii s nízkym šumom dáva fantastické výsledky. Aj ISO 6400 vyzerá veľmi pekne, bez enormného zmäkčenia a šumu. Degradácia sa prejavuje od ISO 12800, kde už niektoré detaily chýbajú, avšak výsledok je stále veľmi dobre využiteľný. Ďalšie zvyšovanie ISO zaleží na využití, či tolerancí každého z nás. Každopádne ide o jeden z najlepších výsledkov, čo som kedy videl. Tiež môžem Sony pochváliť za skvele spracovaný JPG priamo z fotoaparátu. Pri použití nastavení nejakého profilu, by som sa v prípade potreby nehanbil odovzdať priamo v teréne hotové fotografie.

Ďalším parametrom je dynamický rozsah. Aj tu je viditeľná prevaha A7 III nad A9, ale týka sa len 14 bit RAW, v 12 bit RAW som moc rozdielov nezaznamenal. Ak fotíte do 14bit RAW krajinu, či portréty, je DR vyložene vynikajúce, a to až do ISO 2000. Sony tiež tvrdí, že pri A7 III vylepšili podanie farieb s prirodzenejšou pleťovkou. Osobne mám 24Mpx snímače veľmi rád, pretože predstavujú taký ideálny kompromis. Stále je tu priestor pre prípadný orez, veľké množstvo detailov a nízky šum. Je logické, že množstvo detailov nie je také ako pri Sony A7R IV, ale malé množstvo šumu a ostrosť je pri A7 III pôsobivá.

Sony A7 III + Sony 90mm makro: 1/320s, F4, ISO 1600, f-90mm
Záver

Aj cez niektoré výhrady k rozlíšeniu hľadáčika a zadného monitora, ktoré ponúka len obmedzené ovládanie dotykom, ide o naozaj dotiahnutý fotoaparát vo všetkých smeroch s dobre zvoleným mixom funkcií a možnosťami vlastného používateľského nastavenia. Sony A7 III netrpí detskými chorobami predchádzajúcich generácií a je jedno čo fotíte, či krajinu, šport, zvieratá alebo portréty, so všetkým sa pobije so cťou. Možno predpokladať, že s nástupom nového modelu, ktorý by mohol eliminovať väčšinu medzigeneračných pripomienok, klesne cena A7 III. Stále však bude atraktívnou voľbou pre toho, kto túži ochutnať výhody veľkého snímača za rozumné peniaze.

 

Autor textu a fotografií: Jaromír Kadeřábek

Pridať komentár

fifteen − 8 =