Redakcia CEWENa juh, za slnkom, vyberme sa do vášnivej Andalúzie. Nádherná krajina navoňaná Arábiou i kvitnúcimi pomarančovníkmi a jej temperamentní obyvatelia si vás ihneď získajú. Ulica či park je jedno veľké pódium a pred vašimi očami sa odohráva živé divadlo. Farbisté zážitky som pretavil do čiernobielych fotografií. Príjemný zážitok. Disfrutan!
Pred viac ako dekádou som po prvý raz navštívil slnkom zaliaty kraj menom Andalúzia. Je to miesto, kde sa prienik maursko-kresťanských tradícií, vplyv dvoch svetových náboženstiev a v neposlednom rade horúci temperament miestnych „gitanos“ zaslúžili o vznik svetového kultúrneho unikátu.
Andalúzia je farebná, slnečná, čarovná, ale najviac jej pristane vášnivá a takí sú aj miestni ľudia. Keďže som sa tento rok nevedel dočkať jari, v marci som sa zbalil naľahko, len do príručnej batožiny, a na týždeň sa presunul na juh Španielska.
Ciele som mal hneď dva: precvičiť si španielčinu a zamerať sa na street fotografiu. Myslím, že jeden výborne dopĺňa ten druhý. Pribalil som si svojho obľúbeného „parťáka“ na cesty, Nikon D750 a k tomu skvelé sklo Nikkor 35mm F 1,4G – zapožičané od CEWE Fotolab. Vamos?
Malaga
Vzduch nasýtený morskou brízou a výrazným kadidlom, vyzdobené ulice centra Malagy či predveľkonočné procesie ma vítajú a zároveň vzbudzujú vo mne zvedavosť. Tento pocit mám rád, lebo zo skúsenosti viem, že o zaujímavé podnety a moju chuť ich objavovať, nebude núdza. Avšak, ako prvé si dám silnú kávu, pistáciovú zmrzlinu a hlavne zvoľním tempo, aby som nepôsobil ako nejaký paparazzi loviaci celebrity.
V zmrzlinárni Casa Mira sa osmelím na prvý rozhovor a prvú momentku. Slnko je ešte vysoko, a tak z ulíc zamierim do parku pri nábreží, kde kráľovské palmy vrhajú príjemný tieň.
Domáci ako aj návštevníci si tu doprajú krátky oddych. Ak chcem prirodzene pohodový portrét, musím sa podvoliť ohnisku a pristúpiť bližšie. Nadviazať kontakt tu nie je vôbec problém. „Holá, cómo estás?“ oslovím mladú gitaristku.
Prichádzam na kamenné námestíčko pred katedrálou, ktoré je lemované práve rozkvitnutými pomarančovníkmi. Ľahký vánok roznáša túto nezameniteľne sviežu vôňu, ktorej sa neviem nabažiť. V dobrej viere presvedčím kostolníka, aby ma ešte pustil na strechu impozantnej i keď nedostavanej Catedral de Málaga, z ktorej sa naskytá panoramatický pohľad na terakotové strechy historických budov, stredoveký Alcázar, okolité kopce či stredozemné more.
Tieto výhľady poľahky zarámujem do 35mm. Znenazdajky sa z ulice hlboko podo mnou ozýva smútočná dychová hudba ako predzvesť sprievodu, ktorý je typický pre obdobie Veľkej Noci.
Priam zletím z výšok na ulicu a zamiešam sa do davu ľudí, ktorí s pietou pozorujú túto procesiu zloženú z dobrovoľníkov. V úzkych uličkách je už pomenej svetla a tu oceňujem rýchlosť profi objektívu.
Návštevu stredovekej maurskej pevnosti Alcázar, ktorá dominuje mestu, a to nielen svojou rozlohou či vyvýšenou polohou ale hlavne nápaditým arabským architektonickým štýlom s mnohými zachovanými detailmi, považujem za naozaj vďačný objekt pre každého fotografa.
Nečakane sa mi podarilo zachytiť moju obľúbenú snímku, siluetu dievčaťa na hranici svetla s tieňom či na prahu minulosti a súčasnosti – La señorita en contraluz (Slečna v protisvetle).
Jerez de la Frontera
Od čias, kedy som aktívne jazdieval na koni, som v sebe živil túžbu vidieť a zažiť výcvik slávnych andalúzskych koní. Počas mojich jarných potuliek som si naplánoval zastávku v mestečku Jerez de la Frontera, ktoré sa okrem koní preslávilo svojim unikátnym fortifikovaným vínom cherry (šery).
Kompaktné historické centrum, gotické kostoly a svetské stavby, pohostinné vinárničky a všadeprítomná vôňa pomarančovníkov zanechávajú príjemný prvý dojem. Počas zlatej hodinky vybieham do ulíc v snahe zachytiť jedinečnú atmosféru v spletitých kamenných uličkách. V porovnaní s preľudnenou Málagou sa mi Jerez zdá byť pokojný a útulný.
Po raňajkách v miestnej kaviarničke, kde sa podáva zapečený chlieb s paradajkovým pyré, sa vydávam peši k slávnej kráľovskej jazdeckej akadémii – Real Escuela Andaluza Del Arte Ecuestre.
Po srdečnom rozhovore s pani riaditeľkou pre mediálnu komunikáciu mi je pridelená sympatická sprievodkyňa, ktorá sa postará o skvelý zážitok a dovolí mi nazrieť aj na miesta, ktoré nie sú prístupné verejnosti.
Prehliadka začína vo veľkej jazdeckej hale, kde pod taktovkou majstrov trénujú študenti zhovievavé kone a učia sa zvládať náročné jazdecké disciplíny. Aj tu si pochvaľujem rýchle sklo, ktoré zachytáva dynamickú scénu plnú kontrastov, a to s neuveriteľnou ostrosťou.
Pokračujeme predsálou, kde v kruhu vyklusávajú kone predtým, než pôjdu do stajne. Všetko ide podľa striktných pravidiel a všade vládne pozoruhodný poriadok. Prekvapili ma veľkoryso priestranné boxy šampiónov a na stene z kachličiek zostavený rodokmeň. Na otázku týkajúcu sa povahy koní sa mi dostáva očakávaná odpoveď: „Sú to veľmi milé a citlivé zvieratá.“
Poslednou zastávkou je vonkajšia jazdiareň, kde sa práve rozbieha voz so štvorzáprahom. S údivom pozorujem synchronizáciu štyroch urastených koní. Odvážim sa pristúpiť čoraz bližšie, aby som vyplnil celý záber, až cítim dych zvierat a striekajúci piesok ma zasiahne do vlasov. Uskakujem v pravý čas. Olé!
Sevilla
Na vlakovej stanici v Jerez de la Frontera je rušno. Táto pôsobivá stanica pochádzajúca z polovice 19. storočia leží na trati medzi Cádizom a Sevillou. Dám si rýchlu kávu a nasadám do klimatizovaného vlaku.
Na druhom konci, v Seville, sa ozývajú tóny flamenca, ktoré predvádza hudobná zostava priamo v na stanici. Preštrikujem sa do neďalekého centra peši a tak získavam prvé dojmy i denné kroky. Pri „streetphoto“ sa jeden nachodí.
Od barmana Juana dostávam tip sa ísť pozrieť do parku Parque de Mária Luisa. Doprajem si oddych pri fontánke v tieni košatých platanov. Aj keď je len jar, tunajšie slnko počas dňa rozpáli vzduch na obrovskom námestí Plaza de España vybudovaného v tridsiatich rokoch 20. storočia.
Je skutočne krásne a impozantné a zároveň skvelým miestom na lov portrétov či architektonických skvostov. V tieni arkád monumentálnej stavby v tvare polmesiaca sa ukrývajú rôzny umelci – od klasickej gitary až po predstavenie flamenca. Samotná budova slúži pre účely rôznych ministerstiev. Pred ňou, na umelom kanáli, sa člnkujú návštevníci.
V nárožnom tapas bare si dám slávny jamón de pata negra a výber tapas. Temperamentné červené víno ma správne naladí na večerné vystúpenie flamenca.
Ako tak kráčam kamennými uličkami, vnímam, ako sa mieša európska architektúra s tou maurskou a vzduch je navoňaný arabským kadidlom a myrhou. Ocitám sa pred Museo del Baile Flamenco, jedinečné múzeum svojho druhu, kde som ako novinár dostal pozvanie.
Onedlho sa rozozvučia dve gitary a na pódium vystúpi tanečný pár. Zaduní pódium, vzduch sa víri v rytme oduševneného tanca a publikum hľadí v nemom úžase. Každé vystúpenie je odmenené vášnivým potleskom nadšených divákov.
Až na hoteli si prezerám fotografie a zisťujem, že ich mám len zopár. Doprial som si čas pre seba a nechal sa uniesť podmanivými tónmi a tancom. Flamenco puro!
Aj v Seville vrcholia predveľkonočné procesie. Znenazdajky som svedkom sprievodu kajúcnikov vychádzajúcich z temných útrob hlavnej katedrály. Davy ľudí sa tlačia za zábradlím a nespúšťajú oči z mužov odetých do fialových rób so špicatým klobúkom týčiacim sa k nebesám.
Síce tvár je zakrytá, ale z očí badať silné odhodlanie. Celá táto udalosť na mňa pôsobí až príliš stredoveko. Z pochmúrnych myšlienok ma zachraňuje úsmev dieťaťa, ktoré sa opodiaľ veselo hrá a razom sa chmáry rozplývajú. Procesia so sochou Krista pokračuje do kľukatých uličiek centra mesta.
Aj moja druhá návšteva slnečnej Andalúzie je v duchu silných zážitkov, príjemných stretnutí, ale aj bohatá na silné vnemy. Nezabudnuteľné spomienky, z ktorých niektoré sa mi podarilo zvečniť v podobe čiernobielych suvenírov. Hasta luego, querida Andalucia!
Vaše fotografie z ciest najlepšie vyniknú v CEWE FOTOKNIHE. Vybrali sme pre vás veľký štvorcový formát XL 30 × 30 cm. Nepodceňte výber papiera. Pre elegantnú čiernobielu fotografiu sa najlepšie hodí fotopapier. Vďaka plochej Lay-Flat väzbe je možné zobrazenie Vášho motívu pozdĺž celej dvojstrany. Na výber máte až tri druhy papiera, pre čiernobiele fotografie odporúčame fotopapier premium matný.
O autorovi
Roman Nemec je cestovateľ a fotograf. Viac ako 6 rokov žil v São Paule v Brazílii. Momentálne sa nachádza na dlhodobom pracovnom pobyte na Kube. Publikuje v slovenských, českých aj brazílskych časopisoch. CEWE podporilo jeho prvú výstavu Skutoční hrdinovia amazónie, korá sa konala v auguste 2022 v Stredoeurópskom dome fotografie.
Ingrid Neveová
Pridať komentár