Miňo DebnárFotograf Mino Debnár navštívil s manželkou Vandou čarovné Maroko, v ktorom zažili neskutočne veľa krásnych momentov. Zo svojich fotografií si po návrate vytvorili nástennú dekoráciu pomocou hexxas.
Vraví sa, že cestovanie je jediná vec, ktorú si kúpite a spraví vás bohatším. Keby som mal vypichnúť tri veci, ktoré ma na Maroku zaujali, boli by to architektúra, jedlo a púšť. Jedinečné mozaiky na stenách a podlahách väčšine domov a ulíc. Mešity, riady, souky, hradby, kasbah, paláce…každá jedna budova bola unikátna.
Po stáročia bola krajina tvorená zmesou afrických kmeňov z druhej strany saharskej púšte, islamskými tradíciami arabských susedov a európskymi kolonizátormi. Keď sme prileteli sme do Marakéšu, prvé dva dni sme sa snažili aklimatizovať, len tak sa túlať uličkami, ochutnávať miestnu kuchyňu a navštíviť pamiatky. Marakéš je známy svojím námestím Jemaa el-Fnaa.
Desiatky stánkov s rôznym druhom ovocia, orieškov a iných pochutín.
Cez deň je námestie plné rôznych pouličných umelcov a žonglérov, v noci sú tam zase rôzni hudobníci. Tí si však vedia vypýtať za každú fotku drobné. Na tretí deň sme vyrazili s požičaným autom smer Sahara. Niekde na pol ceste medzi Marakéšom a Saharou ležalo jedno staré, unikátne mesto. Pre mňa bolo Ait Benhaddou, ktorý je chránenou pamiatkou UNESCO, rozhodne jedným z najväčších zážitkov.
Opevnené mesto z hliny na úpätí Atlasu, ktoré bolo súčasťou nejedného hollywoodskeho filmu. Prišli sme presne na západ a Slnko sa doň opieralo svojimi poslednými lúčmi. Stihol som spraviť zopár fotiek a vyhľadali ubytovanie. Uprostred noci sme sa tam ešte vrátili a toto staré mesto malo úplne inú atmosféru. Na oblohe množstvo hviezd, v diaľke bolo počuť skupinu túlavých psov a mne sa naskytol pohľad ako z rozprávky Tisíc a jedna noc.
Posledné väčšie mesto pred Saharou bolo mesto Zagora. Tu sme dotankovali, nakúpili si zásoby jedla a vody, aby sme sa mohli bezpečne vydať do púšte. Okolité dedinky sa postupne menili a z domov sa stávali iba malé prístrešky. Ubúdala vegetácia a pribúdali kamene, štrk a piesok. Po niekoľkých hodinách sme dorazili k dunám. Naše auto sme zaparkovali kúsok od tiav, ktoré tam len tak oddychovali a na jednu dunu sme vyliezli.
Fúkal silný vietor, ale to nám nebránilo, aby sme sa mohli rozhliadať krásou, ktorá sa nám naskytla.
Medina je unikát sama o sebe. Je to pojem, ktorým sa označuje staré centrum mesta. V Maroku sme navštívili hneď dve, jednu priamo v Marakéši a druhú, oveľa väčšiu, vo Fez. Predstavte si labyrint úzkych uličiek, za každým rohom trhy a davy predávajúcich a kupujúcich.
Po pár minútach sme sa stratili a blúdili sme uličkami niekoľko hodín až do zotmenia. Ďalším krásnym mestom, ktoré sme navštívili bol Chechauen, známe aj ako Modré mesto. Domy a uličky namaľované modrou farbou sú rozhodne pastvou pre každého fotografa.
Náš každodenný nápoj bol známy mätový čaj.
Nápoj Berberov podávaný výlučne s cukrom bol na každom rohu. Veľakrát sa nám stalo, že sme ho dostali ako pohostenie v obchode, na trhoch alebo len tak od domácich, ktorí nás chceli iba privítať.
Tajine bol pre mňa jasnou voľbou, čo sa týka jedla. Tradičné jedlo pripravované v jednom hlinenom hrnci. V tom istom hrnci sa jedlo aj podáva. Ide o zmes dusenej zeleniny a rôzneho mäsa. Len veľmi ťažko som tomu vedel odolať. V Maroku sme strávili týždeň a prešli viac ako 2000km. Od vzrušujúceho Marakéšu, cez vetrom bičovanú Saharu, modré mesto Chechauen až po uličky mediny vo Fez.
Maroko zaručene odporúčam každému, kto má rád piesok, dobré jedlo a dobrodružstvo. Nafotili sme v ňom neskutočne veľa krásnych fotografií, a keďže sme sa na niektoré chceli pozerať stále, vytvorili sme si z nich nástennú dekoráciu pomocou hexxas.
Redakcia CEWE
Pridať komentár