Czech Nature Photo 2023 vyhral Slovák. Zápasiaci medvedi vyrazili dych takmer každému

Spoločnosť CEWE je už niekoľko rokov partnerom Czech Nature Photo. V tomto ročníku bojovalo v súťaži viac ako 2 400 fotografií od 254 fotografov z Česka a Slovenska. Nominované snímky vyberala porota, ktorej súčasťou bol aj španielsky fotograf Roberto García-Roa.

Odovzdávanie cien prebehlo v reprezentatívnych priestoroch pražského Czech Photo Center. Na záver všetci účastníci netrpezlivo čakali na vyhlásenie celkového víťaza a odhalenie víťaznej fotky.

Tú získal slovenský fotograf Miroslav Ondruš z Liptovskej Lúžnej s epickou fotografiou zápasiacich medveďov.

Ako vznikla víťazná fotografia? Nebáli ste sa?

Fotografia vznikla celkom náhodou pri čakaní na srnca počas srnčej ruje v júli minulého roka. Bolo veľmi horúce a suché obdobie a ja som čakal zamaskovaný v skladacom fotostane neďaleko kalužiska, ktoré rada navštevuje zver. A práve tu som v predchádzajúci deň pozoroval srnca naháňajúceho srnu. Srnec sa nakoniec neukázal, ale tesne pred mojím odchodom sa objavil najprv medveď a v zápätí z opačnej strany aj medvedica s mláďatami. Takmer okamžite medvedica na medveďa zaútočila a pravdepodobne ho chcela z lokality vyhnať, aby ochránila svoje medvieďatá. Pri fotení som strach nemal, lebo som sa sústredil na to, čo sa deje pred objektívom. Čo som práve zažil som si uvedomil až po tom, čo medvede scénu opustili.

Pamätáte si na svoje fotografické začiatky? Kedy ste zobrali fotoaparát do ruky po prvý krát?

Presne si to nepamätám, ale bolo to ešte keď som chodil na základnú školu a ja som dostal od rodičov filmový fotoaparát Zenit. Veľa som vtedy o fotení nevedel, a tak som sa učil sám systémom pokus-omyl. Internet vtedy neexistoval, tak aj dostať sa k relevantným informáciám bolo oveľa komplikovanejšie ako teraz. Keďže sa mi nedarilo tvoriť celkom ostré fotky, prešiel som na kameru, ktorú sme doma mali a chodil som do lesa s ňou. S príchodom digitálov som sa ale vrátil späť k fotografii, ktorej som sa začal naplno venovať a, samozrejme, vzdelávať sa tak, aby som svoju tvorbu posunul na vyššiu úroveň.

Akú fototechniku používate? Fotenie divokých zvierat v prírode si vyžaduje náročnejšie technické vybavenie.

Od svojich digitálnych začiatkov, čo je rok 2006, používam značku Sony. Momentálne je to skvelá digitálna bezzrkadlovka Sony A7RV. K nej mám niekoľko objektívov od ohniska 16 mm až po 600 mm. Pri fotení divých zvierat je nevyhnutný aspoň jeden superteleobjektív, ale v našich podmienkach hustých a tmavých lesov sa zíde aj nejaký svetelný objektív. Ja mám pre tieto prípady staršiu pevnú 300ku so svetelnosťou 2,8 ktorou vznikla aj fotografia zápasiacich medveďov.

Ste povolaním lesník a inšpiráciu pre vaše fotografie hľadáte práve v prírode. Máte nejaké obľúbené fotolokality?

Áno, samozrejme, príroda je mojou nekonečnou inšpiráciou. Rád fotím v okolí môjho domova, čo je hraničná oblasť Nízkych Tatier a Veľkej Fatry. Tu pracujem a práve tam vzniká najviac mojich fotografií. Ale veľmi rád sa vraciam aj do pohoria Tribeč, kde som vyrastal, keďže pochádzam z Topoľčian. Je tam veľmi krásna príroda bohatá na rastlinstvo aj živočíchy.

Fotíte aj iné motívy ako prírodu? Rodinu, cestovateľskú fotografiu?

Ako asi každý, aj ja si rád prinesiem pekné fotky z výletu alebo dovolenky, ale nie sú to snímky, ktoré by mali nejakú umeleckú ambíciu. Predsa len, fotografiu si treba „vychodiť“, poznať miesta, kde sa niečo zaujímavé vyskytuje a vystihnúť dokonalé svetlené podmienky alebo zaujímavý dej. A to sa dá len veľmi ťažko dosiahnuť pri jednej návšteve počas dovolenky alebo výletu.

Používate na editáciu a úpravu fotiek nejaký program? Ak áno, aký a ako veľmi fotky upravujte?

Ak chcete zo súčasných fotoaparátov dostať maximum, v dnešnej dobe to bez úpravy fotografií nejde. Asi len málokto si dovolí kúpiť fotoaparát za stovky až tisícky eur a používať ho ako mobil. Ja používam programy Lightroom a Photoshop, v ktorých sa snažím zo zaznamenaných dát dostať maximum kvality, kresby, ostrosti s minimom šumu. Pri fotení krajín niekedy používam aj metódy spájania expozícií a spájanie ostrosti.

Čo pre vás znamená fotografia? Máte nejaké fotografické vzory?

Pre mňa je fotografia našťastie len koníčkom a zatiaľ sa ňou nemusím živiť. Síce som vďaka práci v lese takmer každý deň, ale málokedy si prírodu počas nej môžem užiť tak, ako by som chcel. Keď idem fotiť, prestanem myslieť na pracovné povinnosti a vnímam ju z pohľadu bežného milovníka prírody. Je to pre mňa obrovský relax a doping energie.

U nás aj vo svete je mnoho skvelých fotografov prírody, či už krajinkárov alebo wildliferov. Mám rád tvorbu Petra Bambouska a Ondra Prosického. Z krajinkárov ma inšpirujú fotografie Holanďana  Alberta Drosa, ale aj skvelí slovenskí fotografi Marián Kuric a Filip Hrebenda.

Aké máte plány do budúcnosti? Chystáte sa na nejaký fotovýlet na Slovensku alebo v zahraničí?

Slovensko je krásna krajina plná divokých zvierat a malebných zákutí. Máme veľké šťastie, že tu môžeme fotiť veľké šelmy či veľhory. Tento rok by sme sa chceli s rodinou pozrieť do Polonín a možno sa pošťastia zubry. Veľmi sa mi páčia talianske Dolomity, kde by som sa rád ešte aspoň raz vrátil. Určite by som si chcel zafotiť na Islande, či na Lofotách v Nórsku. Čo sa týka wildlife destinácii, tak by sme so synom radi navštívili Kostariku a Aljašku. Uvidíme, či sa niečo z toho podarí.

Miroslav Ondruš je slovenský wildlife fotograf, enviromentalista ale predovšetkým milovník prírody. Je povolaním lesník. Jeho fotografie môžete obdivovať na profile @ondrus.miroslav.