CEWE Fotolab blog
cewe fotokniha pure

CEWE FOTOKNIHA Pure Ideálna na spomienky z festivalu

Leto so sebou prináša obrovské množstvo rôznych festivalov, ktoré sú častokrát zdrojom nezabudnuteľných zážitkov. Koncertný fotograf Michal Augustini nám rozpovie príbeh o tom, ako si pomocou fotoknihy uchoval atmosféru festivalu.

V roku 2015 som sa presťahoval do Londýna a hneď od úplného začiatku som bol ohromený množstvom prvotriednych koncertov, ktoré toto mesto ponúkalo. Ako vášnivý muzikant som chcel vidieť všetky svoje obľúbené kapely, objavovať nové, nechať sa inšpirovať a nasávať atmosféru v tých najprestížnejších koncertných sálach sveta. Čím viac som začal chodiť na koncerty, tým viac ma to pohlcovalo. Chcel som byť ich súčasťou. Robiť kvalitné fotky mobilom, to mi veľmi nešlo a hlavne, bol som vždy príliš ďaleko. Potreboval som zrkadlovku s nejakým rýchlym objektívom a fotoakreditáciu.

Vždy som mal rád farby, umenie, dizajn, videá a fotky. Na začiatku som mal požičanú staršiu, dosť ťažkú zrkadlovku, ktorú som využíval najmä pri tradičných turistických prechádzkach po Londýne. Snažil som sa naučiť sa ako fotiť čo najprofesionálnejšie a upravovať fotky podľa svojich predstáv. Neskôr sa mi niekoľkokrát podarilo dostať sa na pár koncertov so zrkadlovkou v ruksaku. Mal som vážne trochu šťastie, že ma nikto nevyhodil. Tých pár dobrých záberov však stálo za to. Dostať sa ale na väčší koncert ako fotograf, to si už vyžaduje mať poriadne portfólio a aj pár publikácií.

Môj prvý oficiálny koncert, na ktorý som dostal akreditáciu, bolo vystúpenie gitaristu Tommyho Emmanuela v slávnej Royal Festival Hall. Bol to neskutočný zážitok! Ledva som ovládal svoju novokúpenú zrkadlovku a hneď som mal príležitosť stáť pod pódiom a fotiť jedného z mojich najväčších gitarových idolov. Tomu sa hovorí začiatočnícke šťastie.

Jediný spôsob ako sa zlepšovať a to už v akejkoľvek činnosti, je trénovať a robiť ju čo najviac. V mojom prípade to znamená chodiť na koncerty a cvakať. Najmä na tie malé, lokálne koncertíky a Sofar Sounds akcie, ktoré sa konajú vždy na veľmi zaujímavých miestach po celom Londýne. Tento spôsob mi postupne otvoril dvere k väčším koncertom a festivalom. Minulý rok som takto navštívil vyše 50 koncertov a dostal som tak možnosť učiť sa a naberať skúsenosti priamo v centre hudobného a zábavného priemyslu. Navyše mi to umožňuje byť stále bližšie živej hudbe, ktorú tak neskutočne zbožňujem.

Jedna z najťažších častí profesionálnej fotografie je byť dobrým editorom a tvrdým sebakritikom pri výbere tých najlepších záberov. Ruku na srdce, koľkí máme naše telefóny, so super fotoaparátmi, plné stoviek alebo tisícov fotografií? Triedenie, výber tých najlepších a zbavovanie sa tých nie úplne podarených záberov je vždy zdĺhavá a nie príliš záživná práca. Ale vyplatí sa. Málokto si chce pozrieť stovky podobných fotiek z nejakého koncertu či inej akcie.

Ja sa riadim pravidlom, že pre každý koncert vyberiem 24, maximálne 36 najlepších záberov. Tak, ako to je pri klasickom analógovom filme s 24 alebo 36 obrázkami. Je to veľmi rozumný a dostačujúci počet tých najpodstatnejších momentov. Je to tak zrejme preto, aby sa fotky príliš neopakovali. Tlač fotiek je ďalší spôsob, akým je človek donútený vybrať iba tie top fotky. Je to zároveň stále jedna z najlepších ciest, ako prezentovať svoju tvorbu, pričom každá vybraná fotografia má mať za sebou príbeh a jedinečnosť, prečo si ju autor vlastne zvolil.

Na kompaktnú prezentáciu svojich koncertných fotiek som si vybral CEWE FOTOKNIHU Pure  práve kvôli veľmi „cool” minimalistickému vzhľadu. Mobilná aplikácia, kde som si vybral svojich naj 22 fotografií, je veľmi jednoduchá a intuitívna. Vytvoril som si vlastne 2 knihy, ktoré som konceptovo rozdelil podľa farebnosti, na farebné a čiernobiele.

Neskôr som si uvedomil, že tento formát je skvelý na vytvorenie mini-príbehu či spomienky z festivalu. Vlani v lete som sa zúčastnil Festivalu Pohoda v Trenčíne, a tak som vybral tie najlepšie momenty z každého dňa v poradí a naskladal som ich do fotoknihy. Oceňujem, že aplikácia neumožňuje hru s textom, či anotáciami, a tak človeka núti sústrediť sa iba na vizuálnu stránku. Odporúčam si najprv vybrať 2 fotky, z ktorých jedna bude použitá vpredu na obale a tá druhá na poslednej strane knihy. Zvyšných 20 môže potom tvoriť krásny celistvý príbeh.

V mojej poslednej fotoknihe „Slovakia vs London“ som využil fakt, že fotky sú viditeľné po dvojiciach a mohol som tak zobraziť kontrast 2 rôznych svetov v rôznych oblastiach ako architektúra, kultúra, hudba atď.


 

Michal Augustini

Pridať komentár