Z krásnej terchovskej prírody sa poberáme na Liptov. Časť Slovenska, kde nájdete kopce a lúky plné ovečiek so zvoncami, čo šrngajú dolinami tak ako kedysi. V lete je liptov krásne zelený, akurát pripravený na návštevu. Kam? Poďme sa na to pozrieť…
Naše destinácie sa snažíme plánovať hlavne tak, aby boli nielen fotogenické, ale aby neboli (ak je to možné) až tak známe. A práve tu sme jedno takéto miesto našli.
Kúsok za Liptovským Mikulášom leží drobná dedinka Liptovská Anna.Táto Anička ukrýva Slovákom málo známe miesto, Čerenovu skalu. Výstup ku skale z dediny netrvá ani hodinku a naskytne sa vám výhľad s Liptovskou Marou ako na dlani. Práve toto miesto mi vyrazilo svojou nepoznanou krásou dych.
Bohužiaľ, počasie nám nepraje, a tak už asi tretíkrát počas tohto dňa mokneme, no napriek náročnejším presunom verejnou dopravou sa dostaneme opäť na ubytko. Pokiaľ ste autom, nemusíte sa presunov báť, pretože s ním by výlet trval možno dve tri hodinky se vším všudy. My sme ho nemali, a tak bol z toho stopársko-autobusovo-pešobusovo zmoknutý celodenný výlet, no rozhodne neľutujeme!
Liptov okrem tejto destinácie ponúka aj mnoho ďalšieho:
- Demänovská ľadová jaskyňa
- mnoho možností turistiky
- Liptovský Ján a jeho termálna kaďa
- kontakt ZOO či Aquapark
My však máme naponáhlo, čakajú nás Tatry! Na naše veľhory máme týždeň. Predpovede nám nehrajú do karát, a preto sa namiesto nej vždy len pozrieme s malou dušičkou von oknom a rozhodneme, idzeme-nejdzeme. Šťastíčko nás tentokrát pár dní neobišlo.
Zapamätajte si, keď prídete do Tatier, dáte si pečenú kačku s lokšami a kapustou a rozhodne choďte hodinu na to na túru! Alebo žeby nie? No veď poďme!
Síce sme sa z nej vrátili o pol 1 v noci s čelovkami na hlavách, no napriek tomu správne unavení, ufotení a upotení a najmä spokojní.
Naše tatranské putovanie nasledujúce dni prebehlo pod taktovkou návštev, obhliadok blízkeho aj vzdialenejšieho okolia, pričom sme stále mysleli len na jedno, a to či bude v deň D, v deň nášho výstupu na Lomničák, svietiť Oskar.
Prišiel pondelok a my sa poberáme k sprievodcovi a k lanovke, ktorou sa vytiahneme do sedla, potom začíname šľapať. Je klzko, hmla a my sa navliekame do sedákov a naväzujeme sa. Výstup trvá hodinu dvadsať a zhora máme možnosť vidieť neuveriteľné tri metre pred seba, ďalej už len samú belobu. Škoda.
Pri zostupe máme klasické júlové tatranské počasie. Hmla, dážď, vietor a neminú nás ani krúpy. Našťastie sme to smelo zvládli a pocit zadosťučinenia z výstupu nám nikto nevezme. A aké by to bolo, keby nám pri dolnej stanici nevyšlo slnko? Asi o ničom, tak čau Lomničák, prídeme zas!
Pobyt v Tatrách nám spríjemnilo ubytovanie v Tatranskej Lomnici – Hotel Slovan. Ďakujeme!
[…] Kopcovanie máme za sebou, poďme ďalej! Na pláne je Spišská Nová Ves, kde sa najprv ubytujeme v hoteli Metropol, urobíme zo seba ľudí. […]