V centre svetových technológii: Silicone Valley a San Francisco Bay Area

Aj napriek tomu, že som sa snažil príliš nefotiť a vychutnávať si atmosféru, zo západného pobrežia Spojených štátov som si priniesol stovky fotografii. V tomto mojom cestovateľskom blogu vás prostredníctvom fotografii a komentárom ku nim postupne prevediem tým, čo som prvý krát v Amerike videl, aký dojem na mňa urobila a čo má spoločné s našou zemepisnou šírkou. Samozrejme, dá sa namietať, že San Francisco nie je USA (podobný nezmysel sme už počuli na Slovensku minulý rok). Avšak sám náš sprievodca Jessy povedal, že je to najkrajšia časť Spojených štátov.

Celý výlet som fotil Leicou Q, čím ju pasujem na absolútnu špičku cestovateľského fotoaparátu do vrecka.

Silicone Valley nemá exaktné hranice. V zásade sa jedná o pás roviny, alebo ak chceme doliny, medzi mestami San Francisco a San Jose. Ak máte firmu, ktorá sídli v jednom z tých miest, alebo v oblasti medzi nimi, ste zo Silicone Valley.

Všetko začalo na jednom z najväčších letísk v Európe kde som mal rande na jednu noc s Parížom. Bolo to po prvýkrát, čo som navštívil Eiffelovu vežu a poviem vám tí, čo ste ju ešte nevideli, je naozaj obrovská. Ten týždeň som videl ešte inú Eiffelovu vežu, no asi len štvrtinovej veľkosti, veď čítajte ďalej.

Po ohúrení staviteľským monumentom som hneď na druhý deň mal možnosť vidieť monument ďalší, nemenej ohromujúci, tentoraz vytvorený prírodou – Grónsko. Vieme, že je obrovské a zamrznuté, ale že je nesmierne prenádherné sa dá zistiť až na vlastné oči.

Mojou návštevou spojených štátov som začal nenávidieť európske hotely. V tých amerických máte pre seba (pre dvoch) minimálne 50 metrov štvorcových, jeden meter vysokú a 1,5 metra širokú posteľ s najkomfortnejšími matracmi na svete. Štyri vankúše, dve prikrývky… Proste dostatok miesta pre obyčajného človeka. Určite sa teraz pripravujete na cenovú argumentáciu, no sklamem vás, cena bola ďaleko nižšia ako je bežné v Európe a na Slovensku ani nehovorím. Za hotel tejto kvality by sme u nás zaplatili kľudne 2x viac.

Američania hovoria krokom rovnako ako schodom. Myslím, že to vzniklo v San Franciscu, kde aj tie moje prvé kroky viedli, po schodoch. No naozaj, na niektorých uliciach sú namiesto chodníkov proste schody. Po pristátí a ubytovaní sa na hoteli som zvolil dlhšiu prechádzku do centra mesta. Akoby sa nechumelilo, som prešiel okolo sídla spoločnosti Twitter, Salesforce, Dolby laboratories.

Jednoducho v tento deň som videl viac sídiel spoločností s veľkými menami, než som videl za svoj doterajší život. Mozilla, Evernote, nedá sa všetko menovať. Koho to nadchýna, nech sa páči: https://en.wikipedia.org/wiki/List_of_companies_based_in_the_San_Francisco_Bay_Area .

Najznámejší symbol San Francisca, Cable Car, pozemná pouličná lanovka. Zaujímavé je, že systém lán, ktorý poháňa tento dopravný prostriedok je v permanentnom pohybe. Lanovka alebo vagón sa pod úrovňou asfaltu jednoducho na lano prichytí. V minulosti bol tento lanový systém poháňaný centrálnym parným motorom. Dnes ho nahradila elektrická energia.

Donald Trump má rád Twitter, no Twitter nemá rád Donalda Trumpa. Tak ako žiadna firma, či obyvateľ Kalifornie. No zato Twitter má rád centrum San Francisca. Vďaka starostovi San Francisca, ktorý chcel zastaviť úbytok pracovných miest v meste, ponúkol túto starú, no klasickú, budovu bývalej banky aby si v nej táto technologická spoločnosť zriadila centrálu a zamestnala domácich.

Na oplátku Twitter nemusí mestu platiť daň z nehnuteľnosti.  A tak namiesto prázdnej budovy v absolútnom centre San Francisca sa môžete poľahky odfotiť pred centrálou Twitteru.

Najväčšou výhodou Androidu je, že môžete sympatizovať s jeho logom. Robím si  samozrejme, srandu.

San Francisco Bay Area, ako to tu volajú miestni, sa vyznačuje potravinami najvyššej kvality. Toto jednoduché jedlo bolo to najlepšie, čo som počas týždňového pobytu v USA jedol. Priamo v centre Silicone Valley, v múzeu histórie výpočtovej techniky.

Mimochodom, čo sa týka služieb v Spojených štátoch. Všetci poznáme úroveň služieb na Slovensku, potom vieme aké je to za našimi západnými hranicami a ďalej. No a až tam niekde (nie geograficky) je úroveň služieb v USA. Našinec je z počiatku šokovaný, no po týždni zaobchádzania ako v bielych rukavičkách, si na tento luxus, ktorý by mal byť štandardom, zvykne.

Práve sa pozeráte na absolútne prvý počítač na svete. Bol postavený pre účely sčítania ľudu v 19. storočí. Sčítanie obyvateľov skrátil z osem rokov na šesť mesiacov. Aj vďaka nemu, sa zistilo, že v USA žije v skutočnosti iný počet ľudí, než sa vedelo. Má všetko, procesor, displej, vstupnú jednotku aj pevný disk.

Spoločnosti v Silicone Valley vás vítajú vo svojich návštevných centrách. Nezoberú vás k sebe do kancelárii, pochopiteľne. Apple nie je výnimkou. No, počkať, Apple tak trošku výnimkou je, nielenže ich návštevné centrum existuje ale je dokonca otvorené aj v nedeľu.

Google vás víta sochami a logami Andoridu, Facebook tabuľou pri ceste. Návštevné centrum Applu je naozaj vrcholom architektúry a dizajnu. Presne podľa predstáv a návrhu Steve Jobsa, ako celý Apple park a nový campus.

Tu sa už dívate na jednu z najznámejších adries Silicone Valley, Apple Campus 1.

Len pre predstavu, čo všetko je Silicone Valley, tu je taký bežný pohľad do ulíc San Francisca. V pozadí najvyššia budova mesta Sales force Tower.

Pohľad z trajektu, ktorý nás previezol na Alcatraz. Ak sa chystáte navštíviť najznámejšiu väznicu na svete, nezabudnite si lístky objednať už tri mesiace vopred.

Pohľad z cely bloku D. Samozrejme diskutovali sme o tom, či to tí utečenci mohli prežiť. Trajektom sme cestovali 20 minút. Tí, čo z Alcatrazu utiekli to mali skoro dva krát dlhšie, v ľadovej vode s mnohými prúdmi.

Celé San Francisco na jednej fotografii.

Golden Gate most je z blízka ako každý iný. Z jednej strany chodci, z druhej cyklisti a v strede nekonečný a hlučný prúd šesťpruhovej diaľnice.

„Najteplejšia zima v San Franciscu bolo leto v San Franciscu“. Aj toto je jedna z hlášok filmu s Clintom Eastwoodom – Útek z Alcatrazu. Naozaj ju musím potvrdiť, pretože v deň nášho odchodu z tohoto prekrásneho mesta bolo 9 stupňov, veľká oblačnosť a hmla – žiadny výhľad na most Golden Gate.

Už na druhý deň sme mali deň s teplotou cez 40 stupňov, ale to už niekoľko stoviek kilometrov od pobrežia v Mohavskej púšti.

Po ceste sme sa samozrejme zastavili v prekrásnych Yosemitoch, odfotografovať si najznámejšiu skalu, nielen z fotiek Ansela Adamsa – Half Dome.

Náš výlet pokračoval horúcou Mohavskou púšťou, cez Galico Town, skanzen divokého západu z čias zlatej horúčky, až po Las Vegas s celodenným výletom do Grand Canoyn. Ale o tom, možno nabudúce.

Návštevou západného pobrežia Spojených štátov som si splnil svoj malý sen a určite sa tam vrátim. Predsa len sme obišli Los Angeles s Hollywoodom. 🙂