Redakcia CEWEBlogerka Nina z blogu @ninnulina je vyštudovaná architektka, ale teraz najmä mama dvoch dcér – Ninky a Naďky. S vášňou pre fotografiu, interiér a detský svet. S citom pre detaily, s láskou k škandinávskemu dizajnu a minimalizmu. So snom žiť pomalšie, bez stresov a s každodenným úsmevom na perách.
A vy si teraz spolu s nami môžete prečítať jej typy, ako fotiť deti. Fotografie si následne môžete uchovať na krásnych, moderných hexxas.
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
Nie som taký typický vášnivý fotograf, ktorý bol s fotkou spätý od detstva, ktorého by k tomu viedol niekto z rodiny alebo podobne. Ako rodina sme mali vždy fotoaparát. To áno. Klasický, cenovo dostupný a zaznamenávali sme si všetky výlety a rodinné udalosti. Filmy s nadšením vyvolávali a fotky ukladali do albumov. Ja som si vždy sama pre seba vybrala pár vyvolených fotiek a ukladala si ich do vlastných albumov a krabičky. Fotky pre mňa teda vždy znamenali veľa. Momentky, ku ktorým sa viažu celé príbehy, ktoré si vieme oživiť práve vďaka fotkám.
K umeniu som mala ale blízko stále. Navštevovala som umelecké školy hudobného, aj výtvarného zamerania. Vyštudovala som architektúru, ale fotografiu som akosi stále obchádzala. Základnú zrkadlovku som si kúpila na vysokej škole. Naplno sa ale toto moje hobby prejavilo až s príchodom detí a potrebou uchovať si ich tváre, výrazy, ktoré sa zo dňa na deň menili. Deti naozaj rastú veľmi rýchlo a priznávam, na mnohé veci si už nepamätám, lebo sa toho dialo naraz veľa. A práve vďaka fotkám si dokážem mnohé momenty spätne vybaviť.
Fotenie vlastných detí bola jedna vec. Tou druhou, ktorú môžem nazvať mojím hobby, bol styling vecí, doplnkov, dekorácii a následne ich fotenie. Len tak, pre radosť. Popri prvej materskej som si založila blog Ninnulina, ktorý funguje doteraz, už piaty rok. Nechcela som z neho mať typický mama blog, o našich starostiach a radostiach. Od začiatku som mala potrebu sa odlíšiť a prezentovať to, čo ma baví najviac. Je zameraný predovšetkým na detský interiér, inšpirácie a nápady na vkusné, neprečačkané detské izby, detské doplnky, dekorácie, hračky. Všetko vkusne, s citom. Lebo v tomto smere sa máme u nás stále, čo učiť. A tam som sa našla. Dokázala som skĺbiť fotografovanie, deti, aj interiér :).
Postupne som práve vďaka blogovaniu spoznala veľa milých ľudí. Vďaka nim sa mi priplietli do cesty nové možnosti a prvé platené zákazky spojené s fotografovaním. Teraz teda občas fotím produktové fotky, lifestylové fotky pre rôzne eshopy a značky. Všetko súvisiace s deťmi. Nie je to vec, ktorá by ma naplno živila. Ale baví ma a nechávam jej dvere otvorené. Je to moje hobby, ktoré postupne prerastá do niečoho väčšieho. Je na čase si preto zaobstarať lepšiu výbavu :).
Denne nafotím stovky fotiek, či už pracovných alebo s dievčatami. Blogových, aj neblogových. Máme dve deti, dievčatá, ktoré majú 3 a 5 rokov, moje inšpirácie, ktoré ma vidia s foťákom v ruke každý deň. Vravím si, vždy lepšie ako s mobilom! 🙂 Už to proste ku mne patrí. A ako asi mnohí viete, dieťa je odrazom svojich rodičov. Mladšia Naďka ma tak dokonale kopíruje. Vyberie mi niečo do ruky, posadí si ma, upraví, povie, čo mám robiť a fotí ma. Na drevený foťák alebo keď povolím, tak na ten skutočný. Jedny z tých krásnych chvíľ, keď si uvedomíte, aký vplyv na deti máte a ako im idete vzorom.
Tipy na fotenie detí
Rada by som vám dala pár mojich tipov a trikov na fotenie vlastných detí, tak aby fotky vyzerali čo najlepšie a mohli ste si spomienky ukladať do albumov, fotokníh alebo na fotoobrazy, ako sú napríklad tieto naše hexxas.
TIP č.1 – fotiť ich čo najviac prirodzene. Pri hre, doma, vonku, pri jedení, pri akejkoľvek bežnej činnosti. Vyhnite sa akémukoľvek štylizovaniu, pózovaniu. Najlepšie je fotiť tak, aby dieťa o tom nevedelo. Počkajte, kým ho činnosť, ktorú robí, zaujme natoľko, že zabudne, že ste k nemu došli a chcete ho odfotiť. Keď si všimnete fotky, ktoré som vybrala na hexxas, tak sú to väčšinou momentky, kedy som využila ich zanietenosť pre niečo iné, ako je samotné fotenie. Hru s mačiatkom, s tatinom, ranné nadšenie z nového výhľadu, či spoločné špliechanie nohami vo vode.
- V žiadnom prípade nehovorte vetu typu „Usmej sa“ . Buď príde úškľabok, zamračenie, odutie alebo iný, podobný ksichtík. Mne už pomáha to, že u mňa vidia foťák v ruke každý deň a tak im fotenie príde proste bežná vec. Takže si to už ani nevšímajú a veľmi neriešia.
TIP č.2 – pri fotení využívajte denné svetlo. Ak ste vo vnútri, tak svetlé miesta, s prirodzeným osvetlením. Ak fotíte vonku, tak využite čas, kedy Slnko nie je príliš vysoko na oblohe, ale skôr doobedňajšie a podvečerné časy. Zlaté pravidlo, nosiť fotoaparát stále so sebou.
TIP č.3 – ak chcete, aby ste mali pekné fotky, kde vyniknú vaše deti a nie milión vecí naokolo, tak musíte myslieť na dve veci. A to dlhodobo. Po prvé, na to, čo majú deti oblečené a po druhé, to, kde sa nachádzajú. My máme celý interiér svetlý, v podobných farebných tónoch. Krásne fotky vznikajú vďaka tomu, že v pozadí nie je nič rušivé. A aj vonku treba mať cit pre pozadie, i keď nie vždy ho ovplyvníte. Čo sa týka oblečenia, už prirodzene nakupujem dievčatám to, v čom viem, že vyniknú ony a nie samotné oblečenie. Choroba z povolania? Najlepšie je, keď majú deti na fotkách jednofarebné kúsky, len so štruktúrou, bez akýchkoľvek rušivých krikľavých obrázkov, rozprávkových postavičiek alebo podobne :). Keďže veľakrát fotím lifestylové fotky na zákazky, kde dievčatám vidno napríklad nohy, ruky, musím proste myslieť na oblečenie už pri nákupe. Nemôžem pred každým fotením chcieť dieťa prezliekať a povedať mu: „Počkaj, prezlečieme sa a až potom sa môžeš začať s tou hračkou hrať.“ Nie, takto to nejde. Stratili by ste ten moment, kedy sa dieťa hrá prirodzene. Preto mi pomáha fakt, že viem, že nech majú na sebe čokoľvek, pokiaľ to nie je zašpinené, tak to nebude na fotke rušivé.
TIP č.4 – prispôsobte sa veku dieťaťa. Deti vo veku 2 až 4 roky sa správajú pri fotení prirodzenejšie. Užívajú si to, rýchlejšie zabudnú, že sa fotia. Je to s nimi jednoduchšie. Pokiaľ netrafíte práve moment vzdoru :). Na druhú stranu, Ninka, ktorá má 5 rokov, si už všetko naplno uvedomuje a veľakrát zbytočne pózuje. Je preto ťažšie odpútať jej pozornosť. Zato sa s ňou ale lepšie spolupracuje pri produktovom fotení. Niečo podrží, na niečo ukáže, pohladká. Tu je už vyšší vek citeľný. Aj keď na druhej strane, veľakrát má potrebu do toho vkladať vlastné zlepšováky a pózy. 🙂
TIP č.5 – komunikujte. Ak dievčatá predsa len potrebujem mať na fotkách v nejakej presnej polohe a nefotím ich pri hre ale napríklad podobne ako tieto fotky, kde držia v rukách jeden hexxas, tak mám na ne trik. A platí na obe. Rozprávam im nejaký veselý zážitok, ktorý si počas fotenia vizualizujú a podvedomky sa usmievajú. Či už z minulosti alebo len vymyslené. Jednoznačne u nás pomáha komunikácia.
Na záver posledná, nemenej dôležitá rada. Byť v psychickej pohode (platí pre fotografa, aj pre dieťa), do ničoho sa nenútiť, byť trpezlivý a vedieť vyčkať. Až vtedy vznikajú tie najkrajšie momenty s deťmi.
Ingrid Neveová
Pridať komentár