Sony DSC-RX100 VII: RECENZIA – Keď vám smartphone nestačí

Rad RX100 od Sony asi nie je nutné predstavovať. Na samotnom dizajne sa od prvej generácie nič výrazné nezmenilo, aj napriek tomu v porovnaní s testovanou siedmou generáciou pôsobí úplne prvá „stovka“, ktorá mimochodom tento rok oslávi desaťročné výročie, ako chudobná príbuzná. Takže ideme testovať, ale tentoraz inak – táto recenzia bude v štýle „point-and-shoot“!

Ihneď nadviažem na úvod a vysvetlím, čo že to vlastne znamená „point-and-shoot“. S výrazom sa stretnete najčastejšie pri kompaktoch, ktoré nevyžadujú nič iné, než len namieriť a stlačiť spúšť. Že vám to niečo pripomína? Kto hádal mobilné telefóny, trafil sa. Dokáže si Sony so svojim RX100 VII vydobyť pozíciu v brašniach a vreckách fotografov? Má na to všetky predpoklady, uvidíme.

Zobraziť aktuálnu cenu a dostupnosť Sony DSC-RX100 VII na e-shope fotolab.sk

Prvé zamyslenie sa tak logicky týka toho, pre koho je RX100 VII určený. Na jednej strane má na sebe dostatok ovládacích prvkov, umožňuje manuálnu voľbu clony, času alebo citlivosti, a môže preto veľmi dobre slúžiť profesionálnemu fotografovi ako digitálny zápisník do vrecka. Takýto užívateľ asi nebude čítať recenzie a o nákupe bude rozhodnutý ihneď po prečítaní technických parametrov – rad RX100 nie je žiadna novinka a jednotlivé fotoaparáty sú hlavne evolúciou toho predchádzajúceho.

Keď ale necháme skúsených stranou, môžeme sa zamerať na ďalší okruh ľudí, teda užívateľov chytrých telefónov, začiatočníkov a nadšencov, ktorým už napríklad v niektorých situáciách smartfón nestačí, ale veľká zrkadlovka je pre nich príliš … no veľká. A tiež nemotorná. Niekedy je jednoducho lepšie mať malý nenápadný stroj. Taký, s ktorým sa vám bude dobre cestovať, bezpečne a nenápadne s ním vyfotíte street fotku, alebo vás s ním bez obštrukcií pri vstupe pustia na koncert vašej obľúbenej kapely. A toto všetko, a ešte viac, posledná generácia Sony RX100 VII spĺňa.

Presne toto zmýšľanie som sa snažil aplikovať aj pri samotnom testovaní. Nebudem vás preto tentoraz zasypávať nekonečnými technickými dátami o rýchlosti, ostrosti na rôzne clony alebo o tom, ako ktorá funkcia funguje a prečo. Snáď sa mi to podarí.

Fotoaparát som preto primárne využíval v režime AUTO, skúsil som zabudované filtre, otestoval kvalitu a rýchlosť spojenia so smartfónom, robil automatické panorámy a prevetral som scénické režimy. Aby bola recenzia podložená naozaj poctivou praxou, nasadil som aj svoje obľúbené vychádzkové topánky, psychicky sa pripravil na zástupy turistov, načo som sa sám turistom stal a vydal sa fotiť zákutia starej Prahy. A tiež som si dal predraženého „podmieraka“ a odfotil si selfie na Karlovom moste.

Sony RX100 VII vs. smartphone

Ešte, než sa dostanem k samotnému testu, si dovolím rýchlu vsuvku. Poďme si povedať, v ktorých oblastiach, podľa môjho názoru, pokročilý kompakt s veľkým snímačom predbehne fotoaparáty v chytrých telefónoch. Zatiaľ!

• Vyššia technická kvalita fotiek – Snímač je jedna z hlavných vecí, ktorá sa stará o zachytenie fotky. Čím je väčšia, tým lepšia. Snímač z telefónu by sa do palcového čipu z RX100 VII vošiel hneď niekoľkokrát. Fotky preto menej šumia a budú mať oveľa viac detailov – platia aj pre náročné svetelné podmienky, napríklad fotenie v ostrom svetle, v protisvetle alebo v tme. Také fotografie potom vyzerajú oveľa lepšie pri tlači.
• Svetelný objektív s veľkým rozsahom – Pri fotoaparátoch sa používa zápis ohniskovej dĺžky v milimetroch. Pri telefónoch máte väčšinou dva až tri objektívy. Ultraširoký, klasický široký a portrétny. V prepočte na ohniská sa bavíme o cca 18 mm, 28 mm a 70 mm. Tieto tri objektívy navyše prakticky nikdy nie sú v rovnakej kvalite a líšia sa aj veľkosťou snímača – najlepšie výsledky dosahuje len ten hlavný s cca 28 mm. To u fotoaparátu Sony RX100 VII neplatí, pretože používa optiku ZEISS s rozsahom 24-200 mm. Pokryje tak oveľa širšie spektrum žánrov. Je použiteľný na šport, portréty, krajinu, architektúru, skrátka čokoľvek. A vysoká kvalita objektívu platí naprieč celým rozsahom ohnísk.
• Lepšie a rýchlejšie ovládanie – Ovládanie fotoaparátu je plne prispôsobené foteniu. Preto sa lepšie drží, má na sebe tlačidlo spúšte a ďalšie prvky, ktoré uľahčujú fotenie. To všetko navyše dopĺňa hľadáčik a výklopný displej, vďaka ktorému sa vám bude fotiť lepšie v ostrom slnečnom svetle alebo z rôznych neobvyklých uhlov.
• Chytré a spoľahlivé zaostrovanie – U RX100 VII to platí dvojnásobne. Používa totiž systém ostrenia s umelou inteligenciou a automatickým rozpoznaním aj sledovaním cieľa. To funguje oveľa rýchlo, spoľahlivo, a vy sa prakticky nemusíte o nič starať – fotoaparát v 99% prípadov zaostrí aj v zlom svetle, a to aj na pohybujúce sa objekty. Výsledok? Ostré fotky!* (*treba si ustrážiť čas)
• Rýchlosť a odozva na povely – Toto je vec, s ktorou, okrem jablčných telefónov, bojujú snáď všetky smartphony. Stlačíte virtuálnu spúšť a čakáte dobrú polsekundu kým sa snímka naozaj vyfotí. Je to preto, že chytré telefóny musia všemožným dopočítavaním a skladaním viacerých fotiek do jednej doháňať nedostatky na poli optiky a malého snímača. To sa pokročilých kompaktov netýka. Stlačenie spúšte znamená okamžité vyfotenie fotky s nulovou odozvou. Navyše môžete aktivovať sekvencie o rýchlosti dvadsiatich fotiek za sekundu, počas ktorých dokáže fotoaparát ďalej preostrovať a sledovať cieľ.
• Vreckové rozmery – Počas testovania som po meste nosil RX100VII v zadnom vrecku od nohavíc. Tým sa zmazáva najväčšia výhoda smartfónov, teda rozmery a hmotnosť, ktoré umožňujú mať fotoaparát neustále po ruke.

Konštrukcia a ovládanie

Po vybalení z pomerne kompaktnej krabičky na vás, okrem fotoaparátu, čakajú aj užívateľské manuály, pútko na ruku (ktorého používanie je nutnosť, nižšie vysvetlím), jeden akumulátor Sony NP-BX1 a USB kábel s redukciou do zásuvky. Tu prišlo moje prvé a asi aj najväčšie sklamanie, ktoré radšej odkryjem ihneď na začiatku testu. Je ním použitie MicroUSB pre nabíjanie, kedy je navyše konektor schovaný za nie práve podarenú gumovou záslepkou, ktorá pri manipulácii rada prekáža. Všade sa už používa oveľa odolnejšie a spoľahlivejšie obojstranné USB-C, ktoré navyše často umožňuje rýchlejšie nabíjanie a dosť pravdepodobne ho máte v tejto chvíli niekde k dispozícii nachystané v zásuvke. Lenže tu nie. Sony RX100 VII vás tak donúti „ťahať“ so sebou extra kábel. Uvažovať o nákupe RX100 VII, tak rovno objednávam set externej nabíjačky s extra batériou.

Presúvame sa priamo k fotoaparátu. Už prvé osahanie prezradí, prečo je používanie pribaleného pútka nutnosťou. Hladký matný kov pokrývajúci značnú časť tela totiž celkom kĺže, hlavne pokiaľ máte suché ruky. V zadnej časti potom lepšiemu držaniu pomáha malá protišmyková opierka na palec a tým to končí. Mne osobne pri držaní chýbala istota, ale to je dané rozmermi. Okrem externej nabíjačky tak v mysli do košíka rovno prihadzujem aj nalepovací grip Sony AG-R2, ktorý mám osobne vyskúšaný na troch rôznych generácií „RX stovky“. Držanie aj ovládanie prístroja posúva na úplne inú úroveň.

Samotné tlačidlá a ovládacie prvky sú síce malé, skoro až titerné, nemôžem ale vôbec povedať, že by sa mi ovládali zlé. Ani veľké prsty neboli problém. Tlačidlá majú dobré rozostupy aj hmatovú odozvu, kedy všetkému úspešne sekunduje dotykový displej. Ovládacie kolieska sú dve, jedno na zadnej strane a jedno potom ako okružie okolo objektívu.

Konštrukčne je pre mňa najzaujímavejší vyskakovací hľadáčik. Jeho zobrazenie je jemné, obraz je plynulý a bez odozvy. Novo je v siedmej generácii nulový blackout pri sekvenčnom snímaní – hľadáčik sa neseká a nesčerná, a vy môžete neustále sledovať to, čo fotíte. Rozmery hľadáčika sú skôr menšie, ale vzhľadom na veľkosť celého fotoaparátu to príliš nevadí. Pri fotení v ostrom slnku bude aj tak výborným pomocníkom. Vedľa hľadáčika potom nájdete malý vyskakovací blesk, ktorý sa dá jednoducho pridržať tak, aby blysol na strop, a vy ste tak mohli odfotiť fotky s oveľa mäkším odrazeným svetlom.

Zadný dotykový displej je výklopný v dvoch smeroch. Jeho konštrukcia umožňuje aj otočenie do selfie orientácie, čo uľahčí ako fotenie, tak natáčanie vlogov. Otočením displeja sa aktivuje špeciálny selfie režim, ktorý v automatickom móde využíva 3s samospúšť. Tu by sa mi páčilo mať viac možností prispôsobenia, napríklad na nastavenie kratšieho času alebo úplného vypnutia samospúšte. Bohužiaľ to nejde.

Poslednou výraznejšou zmenou oproti predchodcom je osadenie 3,5 mm jackom pre pripojenie mikrofónu. Je to vítaná zmena k lepšiemu. Sánky síce chýbajú, ale pre pripojenie klopového mikrofónu to nevadí a na nejaké vážnejšie natáčanie môžete použiť klietku s cold shoe.

Po zapnutí fotoaparátu vás uvíta známe prostredie, ktoré vás prevedie prvotným nastavením. Fotoaparát je z výroby nastavený pomerne dobre a do zložitých ponúk s nekonečným radom nastavení (a často nezrozumiteľným prekladom plných skratiek) začiatočník prakticky nemusí vôbec vstupovať. Tí skúsenejší naopak ocenia nepreberné množstvo prispôsobení, v ktorom sa ľahko stratiť. Všetko ale zachraňuje možnosť vytvorenia vlastného menu (My menu), do ktorého si môžete uložiť najčastejšie používané položky. Prvotné nastavenie teda môže zabrať viac času, neskôr už ale budete všetky zmeny vykonávať bleskurýchlo.

Pohotovému ovládaniu navyše prispieva aj bohaté rýchle menu, do ktorého sa dostanete cez tlačidlo „fn“. Do veľkého MENU tak pri fotení prakticky nie je potrebné vstupovať, snáď len až doma, na formátovanie pamäťovej karty. Tá by mala byť mimochodom dosť rýchla. Fotoaparát podporuje štandard SD UHS-I, v ktorom sa občas objavia aj pomalšie karty. Stavil by som teda na istotu a vybral Sandisk z radu Extreme vo veľkosti buď 64 GB alebo 128 GB – a budete mať pokoj aj pri natáčaní 4K videí.

Sony DSC-RX100 VII v praxi

Oproti predchádzajúcej generácii používa sedmička úplne nový vrstvený snímač. Ten je extrémne rýchly a je to vidieť naprieč celým fotoaparátom. Ten na všetky povely reaguje okamžite. Chytrá automatika sama rozpozná, čo práve fotografujete. Pri fotení sa tak menia farebné profily a prístroj pracuje, bez zásahu užívateľa, s clonou aj časom expozície. Pokiaľ namierite objektív na niečiu tvár, RX100 VII neváha a ostrie na oko, do toho sama nastaví otvorenú clonu a fotografuje portrét s rozmazaným pozadím.

A rovnako rýchlo a spoľahlivo sa fotoaparát chová pri fotení krajiny, makrá, architektúry, jedla alebo napríklad ľudí v pohybe. Ak by ste predsa len narazili na situáciu, ktorú fotoaparát nepozná (mne sa to počas testovania nepodarilo), môžete vybrať jeden z mnohých scénických režimov. Výber režimov sa potom vykoná krúžkom okolo objektívu. Je to rýchle a ľahké.

Na jeden zádrhel som ale predsa len prišiel. Čo robia chytré telefóny s vašimi snímkami? Upravujú ich. Dodajú im živšie farby, vytiahnu tiene, neskôr ich navyše môžete prehnať nejakým filtrom a docieliť tak napríklad efekt starej fotografie. RX100 VII to vie tiež, ale nie v režime chytrej automatiky. Tá totiž funguje podobne ako na telefóne a úpravy urobí za vás. Nemôžete ale pridať viac kontrastu alebo farieb. Ak by ste chceli, musíte fotoaparát prepnúť aspoň do režimu P, kde však prídete o inteligentné automatické nastavenia.

V „P“ sa teda fotoaparát chová ako klasický automat, ktorý neberie do úvahy typ foteného subjektu alebo scény. Ja vlastne nedokážem povedať, či je to nevýhoda alebo nie. Čo si ale predstaviť dokážem je situácia, kedy bude chcieť bežný užívateľ fotografovať v režime chytrej automatiky, a zároveň na fotku aplikovať nejaký filter tak, ako to pozná zo smartfónu – aj tam je ale rovnako lepšie úpravy aplikovať až po vyfotení fotky. Na koniec je kameň úrazu v tom, že mobily stále robia fotku na prvý pohľad páčivejšie.

Tým sme sa dostali ku kvalite objektívu a obrazu. Za mňa absolútne bez výhrad. Palcový snímač v tandeme s optikou ZEISS produkuje ostré fotografie plné detailov, verných ľúbivých farieb a dobrého kontrastu. Nechýba dostatok dynamického rozsahu (obraz je dobrý vo svetlách aj v tieňoch) a viac než slušné výsledky dostanete aj pri fotení v zlom svetle. Hlavne rýchly formát JPEG používa prekvapivo solídne algoritmy na odšumovanie a báť sa nemusíte ani citlivosti ISO3200. To sú, vzhľadom na veľkosť celého aparátu, skvelé výsledky.

Rovnako spokojní budete aj pri natáčaní videí. 4K video oversamplované z 5,5K rozlíšenia zachytí znateľne viac detailov ako predchádzajúce generácie a využíva aj vylepšenú stabilizáciu, ktorá kombinuje stabilizáciu objektívu so softvérovým dorovnaním obrazu. Funguje to výborne a opäť tu nemám jedinú výhradu. Stabilizátor objektívu je navyše ukážkovo výkonný a aj na ohnisku 200 mm umožní udržať časy ako 1/60 sekundy. To isté ale nemôžem povedať o natáčaní v 1080p, ktoré je „len“ dobré. Radšej väčšiu kartu a 4K.

Záverečné hodnotenie

Sľuboval som, že sa vyhnem zložitej technike, no podarilo sa mi to tak napoly. Je to asi aj tým, že sa Sony podarilo do extrémne malého tela doslova „napchať“ funkcie a technológie, ktoré by ste našli skôr v profesionálnych prístrojoch. V Sony RX100 VII je to hlavne systém ostrenia, ktorý sa môže smelo rovnať s fotoaparátmi ako je Sony A7 IV alebo Canon EOS R6.

Tých pár spomínaných neduhov vlastne nie je nič hrozné. Mrzí ma len dve veci, MicroUSB konektor a to, že fotky zo „Super Auto“ režimu by mohli byť trochu viac farebnejšie a zreteľnejšie tak, aby lepšie hovorili k publiku využívajúce chytré telefóny. Snapseed to istí.

Sony RX100 VII tak môžem s pokojným srdcom odporučiť všetkým, ktorí hľadajú tú najlepšiu možnú kvalitu, rýchlosť a ľahké ovládanie vo vreckovom formáte. A komentár k cene? Áno, je vysoká. Treba sa však zamyslieť nad tým, že dostávate palcový vrstvený stacked senzor v kombinácii s perfektným systémom ostrenia, navyše s univerzálnym objektívom s optikou Zeiss. Nechýba hľadáčik, bohatá konektivita, možnosť natáčať kvalitné 4K videá a takto by som mohol pokračovať. Vysoká cena tak zrazu začne dávať zmysel.