CEWE blog

Rozhovor s fotografom – Boris Michaliček

Dnes sa porozprávame so slovenským fotografom Borisom Michaličkom, ktorého poznáte z Instagramu pod prezývkou @borievkyphotogallery. Jeho nádherné fotografie Slovenska, ale aj iných krajín, ktoré precestoval vás zaručene dostanú.

Predstavíte sa našim čitateľom na úvod?

Volám sa Boris Michaliček a som krajinársky fotograf. Teda pevne verím, že už môžem sám seba takto nazvať. Foteniu sa venujem cca 20 rokov, ale kvôli pracovným a rodinným povinnostiam nastal v mojej tvorbe dosť dlhý, asi 6 ročný výpadok. Naplno som sa k foteniu začal vracať pred 4 rokmi a v podstate som začínal od nuly. Mojím cieľom je venovať sa najmä krajinárskej fotografii, ale popri tom sa samozrejme nájde aj nejaká interiérová či produktová fotografia. Od minulého roku organizujem aj fotografické workshopy na Slovensku. Chcel by som, aby moje fotografie ukazovali skutočnú krajinu a jej krásu so všetkým, čo k tomu patrí a čo za tým je – zimné bivaky v horách, hodiny v daždi či v mraze a víchrici, ale aj nádherné večery na rozkvitnutom hrebeni s dobrou večerou na variči a s dobrými priateľmi. To všetko ku krajinárskej fotografii patrí.

Ako ste sa dostali k fotografii a aké boli Vaše fotografické začiatky?

Ku krajinárskej fotografii som sa dostal úplne klasickou cestou – láskou k horám a k prírode. Keď tam človek chodieva veľa zákonite sa snaží odtiaľ doniesť fotografie, aby sa vedel so zážitkami podeliť. No a u mňa to následne prerástlo do vášne a priority sa otočili – už som chodil do hôr za fotografiou. Som úplný samouk a to pred 20 rokmi znamenalo náročnejšiu pozíciu ako teraz. Nebol Facebook, ani Instagram, ani tutoriály na internete. Všetko šlo metódou pokus-omyl.

Vašou doménou je krajinkárska fotografia a vaše fotky sú veľmi často zdieľané na Instagrame pod rôznymi profilmi, ukazujúcimi krásu Slovenska. Máte nejaké obľúbené miesta na fotografovanie?

U mňa vyhráva jednoznačne Slovensko, ktoré naozaj dokáže ponúknuť rozmanitú krajinu vhodnú aj pre krajinársku fotografiu. Zo Slovenska je mojím obľúbeným regiónom Zamagurie, ale aj celé Tatry. V zime mám naozaj rád Veľkú Fatru a Nízke Tatry. Ale mám aj lokality mimo Slovenska, kde by som sa rád vrátil, alebo tam zavítal. Západné pobrežie USA, Škótsko, či Škandinávia. Mojim snom je raz prejsť s foťákom aspoň časť (možno aj celú) Pacific Crest Trail, čo je diaľková trasa v USA dlhá 4200km:)

Čo pre Vás znamená fotografia? Máte nejaké fotografické vzory?

Fotografia pre mňa znamená pozerať sa na krajinu a svet úplne iným pohľadom, ako tomu bolo pred tým. Možnosť mať cieľ, možnosť vedieť vyjadriť svoje videnie a možnosť cítiť pri fotení veci, ktoré neviem tak úplne popísať:) Fotografické vzory veľmi nemám, ale obdivujem fotografov dobrodruhov, ktorí spájajú fotenie a život v prírode. Takých ľudí obdivujem a inšpirujú ma. Láka ma postaviť si stan na dokonalom mieste v horách a čakať tam napríklad aj tri týždne na ideálne podmienky, tak ako to v Yosemitoch robieval napríklad Ansel Adams (ten bol na niektorých miestach doslova mesiace, nič neodfotil, a šiel domov).

Stala sa Vám počas fotografovania nejaká vtipná alebo nezvyčajná príhoda?

Ono tie vtipné príhody nie sú väčšinou príjemné pre fotografa resp. až s odstupom času. Napríklad pád do vodopádu v Škótsku, kedy som naozaj nevedel, aký je vysoký a čo so mnou bude. Ale samozrejme dobre to dopadlo:)

Akú fototechniku používate?

Aktuálne Nikon D750 , Nikon 16-35/4, Nikon 50/1,4 a 70-200/2.8. Ale plánujem v blízkej dobe obmenu tela, pravdepodobne to bude Nikon D850.

Akú radu by ste dali začínajúcim krajinkárskym fotografom?

Fotiť a fotiť. Pri fotení rozmýšľať, plánovať a postupovať systematicky. Nie zbesilo obiehať čo najviac miest, aby bolo čo najviac záberov. Radšej si jedno miesto vybehať aj 20 krát, spoznať ho, vedieť v akom ročnom období a pri akých podmienkach to miesto dokáže vyniknúť. Skúšať odvážne kompozície, aj keď sa pri fotení človek vytrápi a možno výsledok nebude na prvýkrát ideálny. Keď ale prídu tie správne podmienky, a fotograf vie, čo má a čo chce na tom mieste fotiť, výsledok bude stáť určite za to. A najdôležitejšia vec: pomaly zabúdame, že krajinárska fotografia je aj o objavovaní nových miest. Dostávam neskutočne veľa správ, aby som niekomu poslal presnú polohu nejakého miesta, či dokonca GPS súradnice. Ale to sa úplne vytráca to čaro a radosť z hľadania či objavovania. Niekdy stačí, že zájdem 200 m od známeho miesta a ľudia sú prekvapení, kde to je…treba mať oči otvorené a naozaj hľadať. Miest je pre každého dosť.

Ďakujeme za rozhovor a želáme veľa úspechov do budúcnosti.

Pridať komentár

8 + fifteen =