Malý slovník fotografa

Pri fotografovaní sa mnohokrát stretávate s výrazmi, ktorým úplne nerozumiete alebo hľadáte ich význam. Mnoho ľudí fotí vo voľnom čase alebo s fotografovaním len začína a z veľkého množstva výrazov alebo pojmov môžu byť zmätení.

Aby ste sa vo výrazoch ako bokeh či vinetácia nestratili, vytvorili sme jednoduchý a malý slovník fotografických výrazov. Slovník budeme postupne doplňovať a upravovať podľa potreby. V prípade, že by ste mali záujem si tu prečítať o konkrétnom pojme. Stačí ak nám napíšete komentár alebo nás kontaktujte na Facebooku alebo Instagrame.

SLOVNÍK

Bokeh

Výrazom bokeh sa vo fotografii označuje estetické rozostrenie časti fotografie, ktorá sa nachádza mimo roviny ostrosti. Pri fotografovaní portrétu je to oblasť mimo zaostrenej časti tváre fotografovanej osoby. Charakter rozostrenia pozadia sa mení na základe tvaru alebo počtu lamiel clony v objektíve a taktiež od mnohých iných aspektov. V súčasnosti je veľmi populárne fotografovanie so starými svetelnými objektívmi, ktoré vytvárajú chaotický, ale zároveň veľmi zaujímavý efekt bokehu.

Vinetácia

Je chyba optických sústav, ktorá sa prejavuje stmavenými okrajmi na fotografiách. Vinetáciou trpí viac či menej každý objektív, hlavne keď je odclonený. Mnohokrát je ale vinetácia vyhľadávaná, hlavne pri fotografovaní na staré nedokonalé filmové fotoaparáty alebo pri úpravách digitálnych fotografií. Cielená vinetácia vytvára zaujímavý, takzvane snový efekt.

Chromatická aberácia 

Chromatická aberácia prípadne chromatická chyba je farebná chyba šošovky alebo zložitejšej optickej sústavy šošoviek (napríklad v objektíve). Táto chyba je spôsobená závislosťou ohniskovej vzdialenosti optických šošoviek od vlnovej dĺžky svetla. Tento jav sa prejavuje na fotografií ako farebný lem ostrých prechodov medzi svetlom a tieňom. Najčastejšie je viditeľný ako fialový rozostrený lem na hranách budov, konároch a listoch stromov. Na eliminovanie tohto problému sa preto do objektívov vkladajú špeciálne optické členy.

Grip 

Výraz pre časť, ktorá sa pripája k fotoaparátu a môže byť batériový alebo úchytový grip.  Grip sa najčastejšie upevňuje do šachty pre batériu alebo do statívového závitu na spodnej časti fotoaparátu.  Najčastejšie je určený na zlepšenie úchopu fotoaparátu pre ľudí s väčšími rukami. Taktiež sa do gripov pre digitálne zrkadlovky dajú vkladať batérie a zvýšiť tak výdrž fotoaparátu. Ako grip sa označuje aj vystúpená časť na úchop na menších kompaktných fotoaparátoch, napriek tomu že je jeho súčasťou a nie je potrebné ho dokupovať samostatne.

APS-C snímač/Full frame snímač

Najčastejšie používané snímače v súčasných fotoaparátoch sa označujú ako APS-C a Full frame snímač. Rozdiel v týchto  označeniach je vo veľkosti samotných snímačov.

Full frame snímač má pôvod v klasickej veľkosti kinofilmového políčka  a to 24 x 36mm.

APS-C snímač je menší a to najčastejšie  +-  23,6 x 15,5mm. Pri tomto snímači je potrebný prepočet ohniskovej vzdialenosti na objektíve.

V prípade Nikonu je to napríklad prepočet ohniskovej vzdialenosti x 1,5. Napríklad 50 mm objektív x 1,5 je výsledné ohnisko 75 mm. Canon APS-C používa prepočet x 1,6 čo je pri 50mm objektíve po prepočte 80mm.

ISO citlivosť 

Označenie ISO vyjadruje citlivosť snímača fotoaparátu na dopadajúce svetlo. Vyššia citlivosť ISO sa využíva najmä pri horších svetelných podmienkach pre zamedzenie pohybovej neostrosti a následného rozmazania snímky.

Citlivosť sa dá nastaviť samostatne pre každú fotografiu. S vyššou hodnotou ISO,ale rastie hladina šumu, ktorý je vo vysokých hodnotách rušivo farebný a fotografia stráca na detailoch. Hodnoty ISO sa uvádzajú najčastejšie ako dvojnásobok predchádzajúcej  hodnoty a sú to vo väčšine prípadov čísla 100, 200, 400, 800 a 1600.

Ak je nastavená citlivosť ISO 400, bude pre exponovanie fotografie potrebné polovičné množstvo svetla ako pri ISO 200. Zároveň sa expozičný čas skráti na polovicu, a tým sa zredukuje aj možné rozmazanie fotografie.

Clona (Aperture)

Clona je mechanické zariadenie, ktoré nám obmedzuje množstvo svetla prechádzajúce cez objektív. Novodobé objektívy majú irisovú clonu. Pozostáva z tenkých lamiel kosákovitého tvaru, ktoré sa prekrývajú tak, že v strede vytvárajú „kruhový” otvor. Čím má clona viac lamiel, tým sa otvor svojim tvarom viac približuje kruhu. Lamely majú buď rovný tvar, alebo sú kruhové. Kvalita objektívov sa z tohto dôvodu určuje aj na základe počtu lamiel clony a ich tvaru.

Vzhľadom na to, že celkové množstvo svetla prechádzajúce objektívom je závislé nielen od veľkosti otvoru, ale aj na ohniskovej vzdialenosti objektívu, udáva sa pri objektívoch clonové číslo. Veľkosť otvoru clony má vplyv na celkovú ostrosť snímku, na hĺbku ostrosti.

Čím je otvor menší, tým sú lúče dopadajúceho svetla zo zachytávaného objektu užšie a jeho obraz je tak na výslednom snímku ostrejší. So vzrastajúcim zaclonením teda rastie aj hĺbka ostrosti.

V podstate si predstavte funkciu luďského oka a reakciu zrenice na svetlo. Ak je tma zrenica sa rozšíri aby prepustila na sietnicu viac svetla a my sme videli a naopak. Čiže ak je v priestore tma nastavíte clonu f2.8 aby ste cez objektív poslali viac svetla.

Expozičná doba (Shutter speed)

Taktiež označovaná aj ako rýchlosť závierky. Predstavuje čas počas ktorého je fotocitlivý materiál (film, snímač) vystavený účinkom svetla prechádzajúceho objektívom. Čas expozície môžeme regulovať za pomoci mechanickej alebo elektronickej závierky.

Už pri prvých fotoaparátoch sa používala mechanická závierka. Bolo to jednoduché odkrytie a zakrytie objektívu tak, ako ho poznáme z filmov. Najznámejšími typmi mechanických závierok sú listová (leaf shutter) a štrbinová závierka (focal-plane shutter).

Opätovne sa vrátime k funkcii luďského oka, je to vlastne dĺžka času, ktorý sa na objekt dívame. Pri žmurknutí ako by ste urobili snímok. V tme sa oko musí aklimatizovať na zmenu svetelných podmienok tak je dlhšie otvorené, čím dlhšie necháme otvorený objektív „oko“ tým viac uvidíme v tme.

Vyváženie bielej WB

Rôzne svetelné zdroje majú rôznu teplotu svetla (udávanú v kelvinoch). Ľudské oko sa dokáže pomerne dobre prispôsobiť rôznym zdrojom svetla a vníma neutrálne farebné plochy takmer bez farebného posuvu.

V prípade svetlo citlivých materiálov (film, snímač) je to však inak. Pri osvetlení rôznymi zdrojmi svetla dochádza k výrazným farebným posunom. Pri fotografovaní na film sa preto používali korekčné filtre potláčajúce tento neželaný jav. Digitálne fotoaparáty a videokamery spracovávajú jasovú a farebnú zložku svetla pomocou špeciálneho softvéru.

V digitálnych fotoaparátoch stretávame s funkciou vyváženia bielej, ktorá má za úlohu eliminovať teplotu svetelného zdroja, tak aby bolo podanie farieb reálne. Pre ľudské vnímanie farieb je najprijateľnejšie osvetlenie denným svetlom, ktoré ma teplotu 5500 °K.

Tieto fotografie boli nafotené počas daždivého dňa v interiéri.

Vyváženie bielej: manuálne, oblačný program (ikonka mrak)

Vyváženie bielej: manuálne, neonka program (umelé osvetlenie) (ikonka žiarivka)

Vyváženie bielej: manuálne, slnko program (ikonka slniečko)

Sekvenčné snímanie

Sekvenčným snímaním vytvoríme niekoľko fotografií v krátkom časovom intervale. Takýto typ fotografovania využijeme pri fotení rýchlo sa pohybujúcich objektov.