Sofia KósováJe to vlastne rok čo som si vyskúšal SONY A7rII a následne som sa kompletne preorientoval z Canon výbavy na Sony. No hovoril som si, že je asi konečne ten správny čas vrátiť sa naspäť k tomuto kroku a niečo o ňom napísať.
Jakub Fišer / KUbajsz
Ešte predtým než sa pustím do hodnotenia a spisovania mojich poznatkov, tak by som chcel spomenúť, že nie som ambasádor značky Sony a v podstate (a zároveň teda aj bohužiaľ) od nich nemám žiadnu materiálnu ani finančnú podporu. Občas spolu vymyslíme nejaký workshop alebo akciu, ale to je niečo iné. Taktiež ma neviaže žiadna povinnosti hovoriť čisto a len chválu atď. 🙂 Celú výbavu som si zakúpil sám a za svoje peniaze. Jediné, čo je fér spomenúť je priateľská väzba s českou pobočkou značky Zeiss, vďaka ktorej mám občas požičané ich objektívy. Bohužiaľ ani tu nie som ambasádorom. Takže to je len tak pre začiatok, aby ste si nemysleli, že je to nejaký druh reklamy alebo niečo také.
Prečo som si zvolil “Rko” ?
Väčšinou sa mi nestáva, že by som u jedného modelu fotoaparátu vydržal až takto dlho. Na A7rII som prešiel v marci 2017, na chvíľu som aj skúšal A7III či by mi nestačila. Avšak po týždni som zistil, že ten foťák s písmenkom r mi naozaj chýba a A7II šla z domu. Nahradila ju vlastná A7rII. Vtedy som si ju kupoval z bazáru, pretože nová stála okolo 100 tis. Kč a to bolo jednoducho veľa. Foťáky z bazáru sa v tej dobe pohybovali okolo 60 tis. Kč, a to už bolo znesiteľnejšie.
A prečo som potreboval tak nutne to erko? Je to jednoduché. Nechal som sa s ním nakaziť. Ochutnal som aké je to mať fotky v rozlíšení 42 Mpx a s obrovským dynamickým rozsahom. Jasne, prináša to aj svoje mínusy ako veľkú dátovú náročnosť, s čím prichádza aj ľahké spomalenie ako foťáku tak aj následného workflow na počítači. Tiež si človek musí dávať pozor na to či správne zaostrí a či sa mu po piatych kávach netrasú veľmi ruky. Ale keď si na toto zvyknete, naučíte sa necvakať zbytočné fotky (to znamená ušetrenie času a miesta na disku), tak sa s tým foťákom proste zžijete. Potom sa vám už jednoducho nechce robiť krok späť.
Sony vs. konkurencia
A akú ma teda výhodu? Pred mojou Sony érou som mal foťáky ako napr. Nikon D7000, Canon 60D, všetky OM-D od Olympusu, Canon 6D a posledným fotoaparátom bol Canon 5DIII. Všetko to boli super fotoaparáty. Teda na tú dobu a na účely môjho fotenia v tej dobe. Ale s narastajúcim počtom vyhotovených fotiek som začínal chápať, čo ma baví a čo by som od fotoaparátu vlastne chcel. Napríklad 5D III bola super na šport. Neskutočné rýchle ostrenie v kombinácii s L-kovými sklami mi pomohli získať fotky ostré ako britva. Avšak bol som nešťastný z dynamického rozsahu. Teda presnejšie z toho čo išlo z RAW fotiek získať.
Presne týmto si ma získala A7rII. Ona ma vlastne rozmaznala a tak som trošku vďaka nej zlenivel. Naučil som sa na to fotiť tak, že som nemusel riešiť nejaký bracketing, skladanie HR fotiek atď. Jednoducho som začala exponovať na svetla a z tieňov vždy vytiahol to čo som potreboval. Nižšie sa môžete kuknúť na ukážku čo som z fotky vytiahol ja.
A takýchto fotiek potom už len pribúdalo a mňa to fotenie vďaka tomu začalo viac a viac baviť. Samozrejme to nie je len o tom dynamickom rozsahu. Tím, že ja nemám obrovské laby, tak mi foťák skvele padne do ruky. 5D III je na mňa už pomerne veľký a naopak OM_D zase malý a musel som používať grip. Takže veľkosť mi strašne pomohla a foťák som mal zo sebou napríklad aj v Amerike. Odtiaľ som si priniesol pomerne veľa fotografií a pritom mi výbava nezabrala veľa miesta.
Ale asi najlepšie fotenie z celého roku, respektívne fotky, ktoré sa mi najviac páčia, som si priniesol z Krušných hôr, kde som prechádzal cez rôzne miesta s batohom na chrbte.
Aké ma nevýhody?
Nechcem sa len chváliť a tak premýšľam čo by som tomu fotoaparátu vytkol. Napríklad mali by ste byť opatrní na zašpinenie čipu. Tím, že sa bavíme o FF (Full Frame), je ten čip naozaj veľký. Fakt, že sa jedná o nezrkadlovku, len zvyšuje možnosť jej znečistenia, pretože keď odmontujete objektív tak sa pozeráte priamo na senzor. Na druhú stranu mi príde, že sa to špiní cca rovnako často ako napríklad u 5D III alebo u akejkoľvek zrkadlovky.
Takže cca raz sa mesiac si vezmem čistiacu tyčinku z Ebay-u a nečistoty z čipu utriem a mám hotovo. Naopak, napríklad Olympus som nikdy čistiť nemusel. Ale to bolo asi tým, že na tak malý čip len tak nič nespadne. 🙂 U A7rII mi ešte chvíľu vadilo to, že pomerne dlho trvalo načítanie fotografií pri prehliadaní a zoomovaní. Tento problém som ale vyriešil tím, že som začal fotiť do formátu RAW+JPG a ten JPG bol v najnižšej kvalite. Pre zobrazenie potom fotoaparát načítal ten JPG formát a výrazne sa práca s fotkami urýchlila. Potom mi trošku chýbal joystick pre rýchly výber zaostrovacieho bodu, prípadne dotykový displej. Kontinuálne ostrenie pre šport napríklad oproti 5D III jemne pokrivkával. Druhý slot na pamäťovú kartu by tiež bodol. Ale fotiť sa s tím rozhodne dalo.
Sony a objektívy
To by asi stačilo k foťáku na začiatok. Poďme sa mrknúť na objektívy. Najprv ale skúsim napísať čo všetko som už používal v minulosti.
Od Sony to boli tieto objektívy:
- FE 12-24/4,
- FE 16-35/2,8,
- FE 24-70/2,8,
- FE 70-200/2,8,
- FE 70-200/4,
- FE 50/1,4
- FE 55/1,8,
- FE 28/2
- FE 35/2,8
Sklá z A-mountu boli tieto 135/1,8 a 35/1,4 a 16-35/2,8. Od Zeiss som vyskúšal všetko, teda Loxie 21mm, 25mm, 35mm, 50mm a 85mm a tiež Batis 18mm, 25mm, 85mm a 135mm. Teraz keď som si to všetko spísal, tak by som sa asi mal nad sebou zamyslieť. 😀
Ale nebojte, nie je to tak, že by som si ich všetky kúpil a potom predal alebo tak nejak. Niečo som mal na chvíľu na vyskúšanie a pod. Jediný objektív, ktorý mám od začiatku až do teraz je Sony FE 55/1,8. Toto sklo je jednoducho neskutočné a podľa mňa je to povinná výbava každého z nás, kto sa pridá do Sony Gangu. A to som ohniska okolo 50 mm nikdy nemal rád. Avšak táto potvora má tak špecifický prejav a je malá a výkonná, Jednoducho z toho báglu preč nepôjde.
Naopak u širokáča som sa hľadal pomerne dlho. Začínal som s Batisom 18/2,8 čo bolo skvelé sklo. Ale ja som bol trochu rozmaznaný a lenivý z Canonu 16-35/2,8L USM II a ten zoom mi tam chýbal. Chvíľu som mal novú 12-24/4 od Sony, ale to zas bolo na mňa zbytočne široké a chýbala mi svetelnosť f/2,8. Našťastie súčasne vyšla aj nová FE 16-35/2,8 GM. Jediná vada na kráse je cena. Rozbil som všetky prasiatka čo som doma našiel a objednal som si ju. No do tej doby som tento objektív v podstate neodložil. Najväčšia výhoda je to, že aj keď je to zoom, tak na každom ohnisku je to krásne ostré a hlavne s parádnym bokehom.
Potom mi už len ostávalo vyriešiť niečo dlhšie. Skúšal som 85mm aj 135 mm. Všetko bolo super, ale bolo to málo. Znovu som tak trochu spomínal na CANON 70-200/2,8L IS USM, ktorý som mal na 5D III. Najviac bol vždy môj sen mať veľký biely objektív. Tu by som chcel poďakovať zastúpeniu SONY, že mi na pomerne dlho požičali FE 70-200/4 G. Čo je parádne sklo (naviac je biele) a je ľahké. Ale to by som nebol ja aby som nekukal po f/2,8. Tak som si vzal posledné peniaze, čo som mal našetrené na dôchodok a išiel som do FE 70-200/2,8 GM. Čo je proste nekompromisné delo. Neuveriteľný kontrast, ostrosť, stabilizácia a bohužiaľ aj o niečo väčšia váha. Ale čert to ber. Bol to môj sen a ja som týmto uzavrel svoj hon na objektívy. Teraz teda mám 16-35/2,8 potom 55/1,8 a 70-200/2,8 a som maximálne spokojný.
No spokojný. Ako sa to vezme. Tím, že som mal možnosť vyskúšať rad objektívov Loxia od Zeisse mám stále taký vnútorný pocit, že moja fotovýbava nie je úplná. Rad Loxia je špecifický tým, že je naozaj miniaturný (viď pár riadkov vyššie fotka foto výbavy). Sú tam vidieť dve Loxie. A tieto Loxie majú len manuálne ostrenie a clonu ovládate krúžkom priamo na tom objektíve. Najviac sú celokovové a je to jednoducho šperk.
Vždy keď sa hrabem vo fotkách a narazím na fotky, ktoré som fotil napríklad na 2,8/21 tak si len sadnem na zadok a pozerám na ne s otvorenou pusou. Je to jednoducho od rohu k rohu, neskutočná kresba. Keď fotíte niečo, čo je blízko vás ta je tam nádherný bokeh a zo slniečka robí krásne hviezdičky. Naviac človek má z fotografie, ktorú musí manuálne zaostriť väčšiu radosť. Joj, idem si sľúbiť, že ďalší objektív, ktorý si kúpim bude práve Loxie.
Staré skla cez adaptér
Ono potom je tu kapitola sama o sebe a to je možnosť nasadiť na fotoaparát prostredníctvom adaptéru napríklad starý objektív z kinofilmu a pod. Ale mňa osobne to nebaví. Napríklad Honza Tichý je na toto odborník a vie po čom siahnuť a tie fotky z toho sú naozaj skvelé.
Za ten rok čo fotím na Sony fotím, som toho nafotil fakt veľmi veľa. Od športu, cez svadbu, rôzne firemné akcie ale hlavne veľa prírody. Nikdy sa mi nestalo, že by som prišiel domov z fotenia a bol naštvaný alebo nespokojný s výsledkom. Technika ma nenechala v štichu a jedinú opravu, ktorú som riešil bola výmena originálnej ochrannej fólie na displeji, ktorú som zvládol sám doma.
Koniec môjho honu za lepšou technikou
Na úplný záver môžem len podotknúť, že pred Vianocami (poznámka Vianoce 2017) som vymenil A7rII za novší model A7rIII. Trojka má v podstate rovnaký čip, ale inak je tam pomerne dosť zásadných zmien, ktoré riešia to čo mi na A7rII vadilo. Teda dotykový displej, joystick, rýchle ostrenie, dva sloty na SF kartu a celkovo je ten fotoaparát rýchlejší. Najviac tu je aj nová baterka, na ktorú som schopný nafotiť cez 1200 fotiek. Myslím si, že je to úctyhodný počet.
A resumé?
Ďakujem za nezrkakdlovky. Ďakujem Sony, že vyrobil tento fotoaparát. Neďakujem Zeissovi, pretože kvôli ním prídem o ďalšie úspory. Inak dúfam, že nie ste sklamaní,, že som sa nerozpísal viac o technických veciach, ako je napríklad stabilizácia, rozlíšenie hľadáčikov alebo počet zaostrovacích bodov. Ako som už niekoľkokrát písal v iných článkoch, nemám tieto technické dáta/parametre rád a radšej idem von fotiť namiesto strácania času čítaním parametrov.
A teraz niečo k zamysleniu, aká bude asi nová A7III?
Redakcia CEWE
Pridať komentár