CEWE blog

Filip Hrebenda: Sopečné dobrodružstvo na Islande

Rozprávali sme sa s mesačným výhercom CEWE Photo Award Filipom Hrebendom o jeho nedávnej ceste na Island a o tom, ako vznikol jeho projekt “Born of fire”. Bude to naozaj dobrodružné čítanie!
Ahoj Filip, nedávno si sa vrátil z fotovýletu na Islande. Bol si tam už druhýkrát. Prečo práve Island?

Ahoj, je to tak. Ako fotograf krajiny veľa cestujem. Je to v podstate náplňou mojej práce a koníčka v jednom. Najradšej mám miesta, ktoré sú z hľadiska fotografie rozmanité a fotogenické. Presne v tom je Island ideálnou krajinou. Je to také “ihrisko pre krajinára”.

Tentoraz ma ale na Island prilákala hlavne novo-vzniknutá sopečná oblasť “Fagradalsfjall”. Keď som sa dopočul, že sa otvorili prvé krátery, hneď som hľadal letenky a zisťoval, aké proti-covidové procedúry budem musieť podstúpiť. Dá sa to teda nazvať pracovnou cestou. Šiel som si po nový fotografický projekt, ktorý som nazval “Born of fire”.

Journey to the center of the Earth
Podarilo sa ti vidieť aktívnu sopku, ktorá je momentálne veľká atrakcia pre fotografov. Je ťažké dostať sa k nej a nafotiť takýto živel?

Fotenie sopiek a lávy je malý sen každého krajinára. Ja som nebol výnimkou. Preto som veľmi rád, že sa to podarilo. Najzložitejšie bolo dostať sa vôbec na Islande “na slobodu”. Bolo treba podstúpiť veľa PCR testov, 6-dennú karanténu v miestnom karanténnom zariadení v Reykjavíku, vypisovať rôzne formuláre a podobne. Dostať sa do samotnej sopečnej oblasti už nebolo až také zložité. Nachádza sa len približne 30km od hlavného mesta. Ku samotným kráterom viedol doteraz neoficiálny trek cez kopce, ktorý trval do dvoch hodín.

S fotením sopiek to už bolo ťažšie. Neviem, či mám za sebou náročnejšie fotenie ako práve to pri Islandskej sopke. A to som už v horách zažil ozaj kadečo. Ovplyvňuje to veľa faktorov. Prvým z nich je typicky premenlivé islandské počasie. Chvíľu prší, o päť minút je slnečno, o ďalších 20 minút už padajú krúpy so snehom. Do toho v oblasti neustále fúka vietor striedavo o sile 40-100km/h. Navyše, v celej oblasti sa nachádza jedovatý plyn. Pri fotení bolo dôležité sledovať smer vetra tak, aby mi fúkal od chrbta.

Born of fire

 

Samotné fotenie trochu komplikoval aj čas, kedy je láva najfotogenickejšia. Tým je obdobie medzi západom slnka a koncom “modrej hodinky”. Takže nedostatok svetla so silným vetrom, zimou a jedovatým plynom fotenie neuľahčovali. No na druhú stranu, každá fotka, ktorá vyšla má pre mňa o to väčšiu hodnotu. Každú si bolo treba poriadne “vydrieť”. Je to nezabudnuteľný zážitok, ktorý stojí za všetkú námahu.

Greetings from the earth bowels

 

Celkovo som pri sopkách strávil 3 dni a 3 noci s niekoľkodňovým odstupom. Zaujímavé bolo, ako rýchlo sa oblasť menila. Pri prvej návšteve chŕlili lávu 3 aktívne krátery, medzi ktorými sa dalo ako tak chodiť. Oblasť vyzerala celkom stabilne a tak som bol počas návštevy kľudný. Keď som ale do oblasti prišiel druhýkrát po niekoľkých dňoch, na miestach, kde som sa len pred pár dňami v pohode prechádzal už chŕlili ďalšie 3 nové krátery o veľkosti bežného paneláku. Bol to zvláštny pocit.

Aké iné lokality máš na Islande rád na fotenie? Ktoré miesta by si určite nevynechal?

Tých lokalít je veľa. Veľmi rád mám napríklad juhovýchod krajiny, kde sa nachádza fotografmi “prefláknuté” pohorie Vestrahorn a menej známy “Eystrahorn”. Aj keď niektoré z týchto miest navštevuje pomerne veľa fotografov, rád ich fotím. Mám na týchto miestach pocit, že som na konci sveta. Navyše, aj v známych lokalitách sa dajú nájsť nové kompozície. To sa snažím pri každej návšteve robiť. Samozrejme, tieto miesta som nevynechal ani počas nedávnej návštevy Islandu. Tentoraz som chcel zachytiť polárnu žiaru pod fotogenickým “Eystrahornom”. A to sa aj nejakým šťastím podarilo. Aj keď som to nečakal, aurora mi zatancovala presne tam, kde som ju chcel mať – tesne nad kopcami.

Čo by si odporučil niekomu, kto sa chystá cestovať po Islande a fotiť?

Určite by som odporučil pripraviť sa na drsné podmienky. Ak ide o fotku krajiny, za ktorou na Island mnohí cestujeme, platí – čím netradičnejšie podmienky, tým zaujímavejšia fotka. Preto by mal byť fotograf ochotný fotiť aj v nepriaznivom počasí. Napríklad pri nedávnej návšteve Islandu sme sa rozhodli stráviť 4 dni pod ikonickou horou “Kirkjufell”.

Aj keď ide znova o “prefotené” miesto, vôbec sme neriešili klasické kompozície. Dva dni sme hľadali nové pohľady a čakali na podmienky, ktoré by robili naše fotky netradičnými. Počasie sa menilo snáď každých 15 minút. Pamätám, ako som v jeden večer stál v potoku a behom hodiny mi dali “výprask” tak 3-4 búrky striedavo s dažďom a krúpami. Celé to ale stálo za to!

Kirkjufell

 

Práve kvôli takýmto podmienkam by nemal žiaden fotograf pri ceste na Island zabudnúť vziať si so sebou gumáky, a kvalitné nepremokavé oblečenie. Keby som také niečo so sebou nemal, veľmi by ma to limitovalo a mohol by som si dovoliť fotiť len “okukané” kompozície za nudných podmienok. A to by som určite nechcel.

Vestrahorn
Korona kríza už trvá viac ako rok. Ako ovplyvnila tvoju prácu?

Ovplyvnila ju do veľkej miery. Najväčšiu časť mojej práce tvorí organizovanie kurzov, workshopov a foto-expedícií. A to sa kvôli zákazu stretávania a cestovania samozrejme nedalo. Musel som sa teda viac zamerať na individuálne online lekcie. Počas roka som mal možnosť spolupracovať aj na viacerých zaujímavých projektoch. Bolo to napríklad fotenie giga-pano snímkov zo známych tatranských štítov pre zážitkovú galériu “Tatry vnútri” v Starom Smokovci, alebo neskôr fotenie objektívov Samyang v extrémnych horských podmienkach v spolupráci s distribútorom foto-techniky “Focus Nordic”. Viackrát som spolupracoval aj s vami v CEWE, či už to bolo porotcovanie súťaží alebo iné projekty, za čo som vám veľmi vďačný.

Vďaka týmto projektom, spoluprácam, online kurzom a čiastočne aj vďaka predaju obrazov sa mi zatiaľ darí toto korona-šialenstvo prežiť. Napriek obmedzeniam teda môžem ďalej robiť to, čo ma baví.

Chystáš v najbližšej dobe nové výlety a fotografické workshopy?

Určite áno. Je ich viac. Korona-opatrenia sa postupne uvoľňujú a vyzerá to tak, že očkovanie nám zatiaľ prinesie aspoň provizórnu cestovateľskú slobodu.

Preto som na leto a jeseň otvoril viacero workshopov a foto-expedícií. V júni to sú dva víkendové workshopy na Chate pri Zelenom plese, o ktoré bol mimoriadny záujem. Naplnili sa veľmi rýchlo. V júli chystáme v spolupráci s českým kolegom Jiřím Bendou expedíciu v Talianskych Dolomitoch, na ktorú máme ešte pár voľných miest. Hneď po návrate ma čakajú ďalšie tri workshopy v Tatrách. Dva v Malej Studenej doline a jeden na Chate pri Zelenom plese.

V septembri to bude expedícia na Islande, ktorú organizujeme s Marošom Kuricom. Tá bude veľmi zaujímavá pre každého, kto má rád dobrodružstvo. Spolu s klientmi a klientkami sa totiž okrem miest, ktoré navštevujeme bežne, vydáme aj do sopečnej oblasti ak bude stále aktívna. Je sa teda na čo tešiť.

Už v októbri chystám niekoľko workshopov v mojej domácej Muránskej planine, ktorá je na jeseň naozaj krásna. Ďalšou jesennou destináciou budú opäť Talianske Dolomity.

V závere roka pripravujem v spolupráci s astrofotografom Tomášom Slovinským expedíciu na Kanárske ostrovy, na ktorej si prídu na svoje fotografi/fotografky, ktorí sa zaujímajú o astrofotografiu v spojení s fotografiou krajiny. Plány sú teda veľké. Uvidím, čo všetko mi korona-situácia dovolí zrealizovať. Verím však, že to už bude tento rok lepšie.

Dolomity
Máš nejaký nesplnený sen o krajine alebo mieste, ktoré si chcel nafotiť?

Tých snov je viac. Vytvoril som si akýsi poradovník miest, ktoré chcem určite navštíviť. Na každom z týchto miest chcem samozrejme vytvoriť osobitný foto-projekt.

Destináciou, ktorá je momentálne v poradí ako prvá je juhoamerická Patagónia. Nachádzajú sa v nej veľmi fotogenické horské oblasti. Pôvodný plán bol navštíviť ju tento rok. To sa kvôli cestovateľskej situácii nebude dať. Ale nevadí. Aspoň mám viac času na plánovanie. Okrem známych lokácií chcem v Patagónii nájsť a odfotiť aj miesta, ktoré sú úplne neznáme. Bude to teda určite ďalšie veľmi zaujímavé dobrodružstvo.

Ďalšími destináciami budú Grónsko, Himaláje, južná Afrika a Severná Amerika. Tie sú ale zatiaľ bez konkrétneho plánu.

Ďakujeme za rozhovor a želáme veľa krásnych fotografií a ďalších fotografických úspechov.

Web: www.filiphrebenda.com

Instagram: @filiphrebenda

Daniela Ružovičová

Mám rada zimu, cestovanie a severské krajiny. Život v Bratislave striedam s výletmi do prírody a do hôr, s fotoaparátom v ruke.

Pridať komentár

3 × 3 =