Island – miesto na svadbu

Island, krajina ohňa a ľadu, v ktorej sa môžete cítiť ako na Mesiaci.  Dlhé zahmlené roviny pokryté čiernym pieskom a svetlozeleným machom sa plynulo strácajú vo vlnách oceánu. K nim prudko kontrastujú mohutné, takmer kolmé skaly, čadičové útvary a sopky. Počasie sa mení podľa toho, akú ma ostrov náladu. Navštíviť túto krajinu bol môj sen už od strednej školy. Môj (vtedy ešte snúbenec) Peťo to vnímal rovnako.

Na Island sme sa vybrali z viacerých dôvodov. Po prvé, sme ho jednoducho chceli vidieť. Lákala nás chladná a nepoškvrnená príroda. Po druhé, točilo sa tu veľké množstvo filmov a seriálov, takže sme mnohé lokality mali vytipované už vopred. Teda hlavne Peťo mal, ja nie som až taký filmový fanúšik.

Tešili sme sa, že zažijeme dobrodružstvo, nie v štýle all inclusive, ale plnohodnotný, magický a možno aj drsný dotyk s prírodou. Pre Island sme boli takí zapálení, že sme svojej dovolenke dali nový rozmer.

Rozhodli sme sa, že si na Islande natočíme svadobné video a “psychicky sa tam vezmeme”, právne sme to neskôr doriešili v kaplnke sv. Michala v Košiciach. A tak začalo plánovanie. Letenky, šaty, oblek, topánky a keďže to malo byť dobrodružstvo, tak aj spacáky, bundy, treky, varič atď.

Všetko sa nakúpilo, postíhalo, vybavilo a zbalilo do troch kufrov. Nasadli sme na vlak z Košíc do Prahy, smer letisko. O polnoci, po niekoľkohodinovej ceste, sme s malou dušičkou a veľkými očakávaniami vystúpili na letisku Keflavík. Vo vzduchu bolo cítiť severskú esenciu, teda ryby a síru. 

Na vopred dohodnutom mieste sme si vyzdvihli náš domček na kolesách s náhonom 4×4. Keďže bola noc, našli sme si v blízkosti dedinky Grindavík miesto na spanie. Napriek všetkým obavám sme spali dobre, zima nám nebola a ráno sme konečne videli Island v plnej kráse. Nemohli sme sa vynadívať a fotili sme toľko, že som si myslela, že na celý pobyt nemáme dostatočnú zásobu pamäťových kariet. Okrem nádhernej prírody sme objavili staré uviaznuté vraky lodí a veľmi fotogenický oranžový maják.

Keď sme sa do sýtosti nasýtili prvého kontaktu s Islandom, vyštartovali sme ďalej. Prvé dni sme sa túlali po juhozápadnom pobreží a navštívili sme známe, ale aj menej známe miesta. Oceán nás lákal, aby sme sa ho dotkli. My sme neváhali a rovno otestovali vodotesnosť našich topánok. Aj keď sa to nezdá, impregnácia fungovala a nôžky ostali v suchu.

Život bol počas týchto dní krásne jednoduchý. Jedinou starosťou bolo kam dnes pôjdeme, čo budeme jesť, kde sa okúpeme a kde prespíme. Bola radosť si na tieto otázky odpovedať. Možno až na tú stravu. Islanďania nie sú veľkí gurmáni a okrem toho je jedlo príšerne drahé (vlastne všetko je drahé). Preto sme najčastejšie skončili pri fazuľkách s kukuricou a párkom. Aj to malo svoje čaro.

Mali sme šťastie na počasie a požičané autíčko nás počúvalo, tak sme odvážne cestovali po zjazdných aj nezjazdných cestách. Bez 4×4 by sme na niektorých miestach nemali šancu. Náš milý Ford Escape nás ani raz nesklamal. V aute sme spali 10 nocí z 12tich a môj 189 cm vysoký Peťo nemal problém. Ja som drobec, takže sa nemôžem sťažovať.

Medzi povinné jazdy na Islande patrí určite vyhliadka Dyrhólaey. Obrovský skalný oblúk obletujú hniezdiace vtáky a nekonečný šumiaci oceán dá pocítiť, aká je príroda silná a krásna.

Tešili sme sa aj na ďalšiu miestnu zaujímavosť. Po niekoľkominútovej jazde sme zaparkovali na parkovisku plnom áut. Nasledovala 4km túra rovnou pustatinou a boj s vetrom. Konečne sme prišli k vraku lietadla na pláži Sólheimasandur. Ide o americké lietadlo, ktoré muselo v roku 1973 nútene núdzovo pristáť na tomto mieste. Celá posádka našťastie prežila. Dnes sa vrak premenil na miesto plné turistov.

Asi najviac sme prebádali juh a okolie dedinky Vík. V blízkosti je napríklad aj jaskyňa Hálsanefshellir, ktorá je celá vytvorená z pravidelných čadičových stĺpov.

Jedna z veľmi zaujímavých lokalít, ktorú odporúčam je “Horúca rieka” v údolí Reykjadalur pri mestečku Hveragerdi. Žiaľ, nevychutnala som si to dostatočne. Zabudla som si do vaku nabaliť termoprádlo a cestou som tak premrzla, že som nebola schopná prezliecť sa do plaviek. Pridal sa k tomu ešte aj obrovský hlad. Peťo si to však užil v teplučkej 40°C vode. Tvrdil, že to bol oslobodzujúci zážitok. Tak som mu aspoň urobila fotku.

Island je prešpikovaný geotermálnymi oblasťami. Na našich cestách sme ich videli mnoho. Jedna taká je aj oblasť Hverarönd. Mám pocit, že ešte teraz cítim výpary zo síry pri pohľade na fotky. Bahno bublalo, všade bolo teplo, vlhko a para. Akoby krajina cez tieto otvory v zemi dýchala.

V šiesty deň sa naša poznávacia dovolenka zmenila na svadobné fotenie-točenie. Stretli sme sa s Martinom a Eliškou z produkčnej spoločnosti na výrobu svadobných videía spoločne sme sa túlali po západe a juhu. Točili, fotili a bavili sme sa. Objavili sme mnoho krásnych lokalít, ktoré uvidíte vo videu. Nechajte sa prekvapiť.

Je veľmi uvoľňujúce ľahnúť si do mäkučkého machu a relaxovať. Na chvíľu na nič nemyslieť. A ten mach je skoro všade.

Čoskoro prišli na rad svadobné šaty a oblek. Napriek tomu, že boli takmer týždeň v kufri, neboli pokrčené… odľahlo mi a v duchu som sa poďakovala sama sebe za vhodný výber materiálu. Romanticky sme sa prezliekli a upravili v aute. Žiaden účes nebol nutný, vyriešil to vietor.

Zámerne sme sa vyhýbali lokalitám, kde bolo plné parkovisko áut a autobusov a hľadali si vlastné, opustené miesta. Martin s Eliškou ich už dobre poznali a zaviedli nás k monumentálnemu vodopádu, kde sme mohli byť sami a v pokoji točiť.

Zvažovali sme, kde si povieme svoje “Áno”. Nakoniec sme dali na prvý dojem a zvolili sme si “našu skalu”. Objavili sme ju na začiatku našej cesty a možno preto nám prirástla k srdcu. Bol z nej nádherný výhľad. Tak sme sa vzali, na Islande, na našej skale, pri západe slnka. Verím, že sa tam niekedy vrátime a pripomenieme si ten moment.

Splnili sme si jeden sen ♥ 

Bol len o nás… a o epickom Islande.
Nenechali sme sa odradiť tým, čo na to povedia ľudia a stálo to za to!

Svadba bola za nami, ale naša svadobná cesta bola v plnom prúde. Do odletu nám ostávalo ešte pár dní a snažili sme sa ich využiť naplno.

Prišiel rad na filmové lokácie, a tak naša ďalšia cesta smerovala celkom na juh, na miesto kde sa točil Interstellar. Ďalšia pamäťová karta poľahky zaplnená pri Svinafelljokull, jazyku ľadovca Skaftafell.

Tentokrát sme nocovali v blízkosti Diamantovej pláže pri Jökulsárlón. Po “výdatnej” večeri z instantných cestovín, naše oči pohladila polárna žiara. Tancovala na oblohe dosť dlho a mali sme čas skúšať svetelné efekty na aute. Ak nás náhodou niekto pozoroval, musel sa veľmi čudovať, čo za blázni tam pobehujú a blikajú svetlami. Našťastie nikde nebolo ani živej duše.

Ráno sme sa vybrali na spomínanú Diamantovú pláž tvorenú z úlomkov roztápajúceho sa ľadovca.

Peťo už urgoval na ďalšiu filmovú lokalitu Dettifoss, najsilnejší vodopád v Európe. Točil sa tu napríklad film Prometheus.

Na Islande bolo všetko tak ohromné a fotogenické, že sme si na to už časom zvykli. Ani sme netušili, že nám ešte niečo dokáže vyraziť dych, ale stalo sa. Mali sme vopred zakúpené lístky na pozorovanie veľrýb z mesta Akureyri na severe. Ale chtiac-nechtiac sa to zmenilo na extrémne sledovanie veľrýb. Počet pasažierov bol totiž nízky na zaplnenie lode, tak nás navliekli do skafandrov a posadili na  speedboat – rýchloloď. Bolo to to najlepšie, čo sa nám mohlo prihodiť. Najprv sme sa báli a pri prvom naštartovaní lode adrenalín vyskočil až do nebies, potom prišla totálna eufória. Nemohla som sa prestať smiať.

To, čo sme videli, nepotrebuje komentár.

Za 12 dní sme precestovali cez 2000 km. Prešli sme celý ostrov okružnou jazdou po pobreží od západu, cez juh, východ, a po severnom pobreží späť. Možno by sa dalo napísať aj 12 článkov, ale čo Vás budem nudiť. Lepšie je to zažiť.