fotolab.sk/blog

CEWE Magazín: Interview s fotografom Matejom Kmeťom

V najnovšom čísle CEWE Magazínu nájdete rozhovor s jedným z najlepších svadobných fotografov na Slovensku – Matejom Kmeťom. A prinášame vám ho aj na našom blogu.

Ako si sa dostal k fotografii?

Fotenie ma vždy priťahovalo a mal som k nemu vzťah aj vďaka otcovi, ktorý bol v mladosti zanietený amatérsky fotograf. Pamätám si, ako som mu pomáhal v tmavej komore, kde ma to úplne fascinovalo. V priebehu študentských čias už som foťák so sebou ťahal skoro všade a keď sa objavila digitálna fotografia, ktorá mi umožnila viac experimentovať a publikovať online, úplne ma to vtiahlo.

Študoval som pozemné stavby a architektúru na STU a nikdy by ma nenapadlo, že sa budem fotením aj živiť. Keď som mal 25, zažil som burn-out a skončil som od psychického a fyzického vyčerpania v nemocnici. Práve vtedy som si uvedomil, že je na čase venovať sa tomu, čo ma najviac baví. Začal som úplne od nuly a bolo to ťažké obdobie, no teraz som za to vďačný.

Prečo práve fotenie svadieb?

Keď som pred desiatimi rokmi začínal, fotenie svadieb bolo medzi fotografmi považované za niečo podradnejšie a bral som to skôr ako takú bokovku. Na chuť som svadbám prišiel až o pár rokov neskôr. Uvedomil som si, že fotenie svadieb môžem poňať aj kreatívnejšie a s väčšou mierou voľnosti. Práve vtedy sa mi aj začalo viac dariť a začal som si užívať tu rôznorodosť, adrenalín a reálne emócie, ktoré na svadbách sú.

Aj keď momentálne som známy najmä fotením svadieb, rovnako rád a s podobným prístupom fotím aj lifestyle a komerčnú fotku, prípadne street vo voľnom čase.

Patríš medzi najlepších svadobných fotografov na Slovensku. Paradoxne, väčšinu svadieb fotíš pre zahraničných klientov, ako si sa k tomu vôbec dostal?

Cestovanie ma vždy bavilo, no nikdy som nešiel za fotením v zahraničí cielene.

Stalo sa to veľmi postupne a prirodzene. Keď som so svadobnou fotkou začínal, nebolo tu veľa fotografov, ktorí by ku svadbám pristupovali uvoľnenejšie a originálnejšie. Asi aj preto si ma čoraz častejšie začali vyberať zmiešané páry, prípadne Slováci žijúci v zahraničí, ktorí na svoju svadbu hľadali slovenských dodávateľov.

Okolo roku 2012 som sa dostal na moju prvú zahraničnú svadbu, o rok na to to boli už 2, ďalší rok 4 atď.  Tak som sa postupne dopracoval do súčasného stavu, kedy fotím mimo Slovenska 75% svadieb. Aj keď sa snažím veľa úsilia dávať do marketingu a sociálnych sietí, mám pocit, že väčšina klientov sa mi ozýva na základe osobných referencií.

Na akom najzaujímavejšom mieste si mal možnosť fotiť?

Vďaka foteniu svadieb som videl napr. Havaj, Island, Brazíliu a veľkú časť Európy. Mojou srdcovkou je však Libanon, kam som sa dostal náhodou pred piatimi rokmi a odvtedy som sa tam kvôli foteniu vrátil už veľakrát.

V čom sú rozdiely pri svadobnom fotení v zahraničí a na Slovensku?

Mám pocit, že v zahraničí vedia ľudia viac oceniť dobrú reportáž. Často fotím na krásnych exteriérových lokáciách s výhľadmi na krajinu, no klientom ide hlavne o čo najvernejšie zdokumentovanie momentov s rodinou a priateľmi. Oficiálne portréty a pózovanie pre nich nie je až také dôležité, čo mi veľmi vyhovuje a dáva v práci veľa voľnosti. Niekedy musím klientov dokonca prehovárať, aby si na portréty vyhradili aspoň 15 minút.

U nás sú pre mladomanželov často dôležitejšie čo najkrajšie oficiálne fotky a autentickosť ide bokom. Sú ochotní pekným portrétom na krásnom mieste prispôsobiť harmonogram dňa a venovať tomu aj niekoľko hodín. Pritom si neuvedomujú, že sa tak ukracujú o pohodu a čas s kamarátmi a rodinou a že niekedy môžu byť dokumentárne fotky a momentky s odstupom času oveľa hodnotnejšie.

Každoročne sa to však mení k lepšiemu a každú sezónu ma nejeden slovenský pár prekvapí svojou originalitou a odviazanosťou.

Čo sa týka samotných svadieb – myslím, že celkovo prístup k svadbám je v zahraničí uvoľnenejší a osobnejší. Na Slovensku sú často svadby kompromisom medzi tradíciami, očakávaniami zo strany okolia/rodičov a tým, čo chce svadobný pár. Obrady sú často veľmi neosobné a príliš formálne a program býva tak nabitý zvykmi, že niekedy neostane veľa času, aby si mladomanželia užili aj prítomnosť hostí a kamarátov. Často je to ako podľa šablóny.

Na zahraničných svadbách často vidím veľmi osobné obrady, kde si mladomanželia čítajú emotívne sľuby, ľudia sa smejú, plačú dojatím a veľa sa rozprávajú. V podobnom duchu sa nesú aj príhovory kamarátov/rodičov a súrodencov a následná zábava býva skôr voľnejšia – čo mi pri fotení reportáže vyhovuje. Je tam priestor, aby sa ľudia prejavili a aby bola každá svadba niečím výnimočná.

Čo sa nachádza v tvojej fotovýbave?

Momentálne používam Nikon D750 a Nikon Z6 v kombinácii s pevnými svetelnými objektívmi. Pre kreatívnejšie zábery používam 45mm tilt-shift objektív a v situáciách, keď chcem byť na svadbách nenápadný mám vždy po ruke Leicu Q. Tá je zároveň môj hlavný foťák na street fotku a cestovanie.

V súčasnosti s nadšením sledujem zmeny a nové technológie, ktoré sa vo foťákoch s nástupom bezzrkadloviek začali objavovať. Napríklad presný a rýchly eye-autofocus, možnosť tichého snímania a stabilizácia obrazu sú pre svadobných fotografov veľmi oslobodzujúce funkcie.

Ako vlastne prebieha celý proces?

V prvom kroku ma klienti kontaktujú ohľadom dostupnosti a ceny za služby. Ak všetko sadne, nasleduje osobné stretnutie alebo skype-hovor, kde sa o sebe (a aj o plánovanej svadbe) dozvieme trochu viac. Po úhrade zálohy bookujem letenku a ubytovanie. Následne sa s klientami vidíme až 1-2 dni pred svadbou, keď pricestujem na „miesto činu“.

Keďže väčšinou fotím na úplne nových miestach, snažím sa tam byť v predstihu, aby som sa vyhol komplikáciám s meškaním letov a zároveň mal trochu čas obhliadnuť si terén. To je moja najobľúbenejšia časť, keďže často spoznávam nové – a niekedy celkom odľahlé – miesta, kam by som sa za normálnych okolností nedostal.

Svadby fotím prevažne dokumentárne – formou príbehu a je pre mňa dôležité byť na svadbe prítomný celý deň. Mám tak dosť času zachytiť okolité prostredie, atmosféru a pomaly sa infiltrovať medzi hostí a rodinu, aby ma počas dôležitých momentov už nevnímali ako cudzí element.

Je pre mňa dôležité, aby si ľudia svadbu čo najviac užili a to, že sa treba fotiť až tak veľmi nevnímali. Iba tak dokážem zachytiť skutočný príbeh celého dňa. Chcem, aby to bolo o nich a nie o mne. Pri takomto prístupe sú svadby menej stereotypné a viac ma baví aj práca na nich.

Samotné fotenie je iba malá časť mojej práce. Zvyšných 75% percent všetkého času trávim pri PC, kde nasleduje triedenie, úprava, retuš, dizajn albumov a teraz v zimnom období blogovanie, marketing a odpisovanie na e-maily.

Stal sa ti počas svadobného fotenia nejaký vtipný zážitok?

Na foteniach som už zažil kadečo, od padajúcej torty, bitky medzi hosťami až po nevestu, ktorá chcela zrušiť svadbu pár hodín pred obradom. Našťastie vždy všetko dobre dopadlo.

Aký máš vzťah k tlači fotografií?

Začínal som fotiť ešte v ére analógu a vidieť výsledné fotky na papieri je pre mňa dôležité. Zákazku považujem za dokončenú, až keď sú fotky odovzdané klientom aj vo fyzickej podobe – buď formou výberu najlepších printov alebo kvalitnej fotoknihy. To sa týka aj mojej voľnej tvorby, kde veľa fotím v mestskom prostredí. Práve pri týchto fotkách, kde je veľa kovu a odleskov si viem perfektne predstaviť tlač fotografií na hliníkové platne.

 

Celé číslo nového CEWE Magazínu s kopou zaujímavých článkov zároveň nájdete online na našej stránke.

Pridať komentár

twelve − 12 =