CEWE blog

Cestuj s CEWE 2020 – Fotogenické Vysoké Tatry

Tatry sú často označované ako najmenšie veľhory sveta. Napriek tomu rozhodne nie sú najmenej fotogenické. V prvej epizóde zo série Cestuj s CEWE po Slovensku sa s fotografom Filipom Hrebendom bližšie pozrieme práve na oblasť Vysokých Tatier.

V článku sa dočítate o zákutiach našich veľhôr, ktoré sú atraktívne pre fotografa, dobrodruha, ale aj rodiny s deťmi. Ako bonus vám Filip prezradí niekoľko tipov z oblasti krajinárskej fotografie. Poďme sa teda vydať na prehliadku miest, ktoré sa bez pochýb oplatí navštíviť.

Malá Studená dolina a Téryho chata – skutočný raj pre fotografa

Malá Studená dolina je niečo vyše 4km dlhá trasa začínajúca pri Zámkovského chate. Dolina je ľahko prístupná aj pre menej skúseného turistu. Východiskovým bodom je Starý Smokovec. Trasa sa stáva záživnou už od Hrebienka, ktorý je od Starého Smokovca vzdialený iba približne 35 minút chôdze.

Prečo som ale Malú Studenú dolinu nazval rajom pre fotografa? Je totiž plná potokov a vodopádov, ktoré sú mimoriadne fotogenické. Vždy keď sa sem vyberiem, prvou zastávkou je Dlhý vodopád a vodopády Studeného potoka, ktoré sa nachádzajú len niekoľko minút chôdze od Hrebienka, pod Bilíkovou chatou. Vďaka tomu, že tieto skryté vodopády nie sú na hlavnej trase dolinou, nie sú “prefotené”.

TIP: Vodopády Studeného potoka sú kompozične veľmi rozmanité. Odporúčam si so sebou vziať ako širokouhlý objektív, tak aj “dlhšie sklo”.

Studený potok – Sony A7II + 16-35/4 + ND16

Vodopády Studeného potoka Sony A7II + 70-200/4 + ND32

Ďalším záchytným bodom na našej foto-trase je už spomínaná Zámkovského chata, ktorá je oficiálnym začiatkom Malej Studenej doliny. Od chaty sa postupne zelenou značkou dá dostať až k Téryho chate a Piatim Spišským plesám, ktoré sú cieľom trasy. No aj medzi Zámkovského a Téryho chatou sa nachádza veľa skrytých foto-spotov, ktoré stoja za to. Navyše, je veľká pravdepodobnosť, že sa vám po ceste pred objektív votrie miestna obyvateľka “Eliška”, tak ako mne.

Sony A7II + 28-70/3.5 – Panoráma z 22 fotografií

Sony A7II + 16-35/4 – Expozičný čas 1,6 sek.

Zelená značka vás dovedie až do cieľa – na Téryho chatu. Jej okoliu hovorievam aj “krajinárske ihrisko” kvôli tomu, že sa v blízkosti nachádza 5 Spišských plies. My krajinári vieme, že prítomnosť jazera na mieste obklopenom fotogenickými vrcholmi znamená pekné odrazy a tým pádom zaujímavé fotky. Navyše, všetky tieto jazerá sa nachádzajú len pár krokov od chaty. Po fotení si vždy rád dám na chate pivko a nejaký ten guláš. Varia naozaj perfektne. 🙂

TIP: Najkrajším obdobím na návštevu Téryho chaty a Spišských plies je koniec jari (keďže v plesách plávajú ľadové kryhy), alebo leto, kedy sú lúky naokolo plné kvetov.

Pohľady na Téryho chatu a 5 Spišských plies. Technika: Sony A7II + 16-35/f4

Chata pri Zelenom plese (“Brnčalka”) a jej okolie

Chata pri Zelenom plese je najviac navštevovaná horská chata pre jej ľahkú dostupnosť. Rovnako ako Téryho chata, je otvorená pre návštevníkov celoročne, čo nám fotografom uľahčuje snahu o zimné zábery z Tatier. “Brnčalka”, ako ju niektorí stále nazývajú, je perfektné miesto nie len pre fotografov ale je to aj trasa, na ktorú môžete bez problémov vziať decká 🙂 Neraz som v zime videl malých turistov ako sa hore vezú na sánkach za pomoci rodičov.

Prečo je ale toto miesto jedno z mojich najobľúbenejších v Tatrách? Ponúka totiž naozaj širokú škálu možnosti a aktivít pre každého. Lezenie, skialp, rodinné výlety, fotenie – to sú všetko aktivity, za ktorými sa do oblasti Zeleného plesa chodí. Sám som na chate a v jej okolí strávil už celé týždne. V nasledujúcich riadkoch vám teda prezradím niekoľko miest, ktoré sa v blízkom okolí Chaty pri Zelenom plese oplatí navšíviť a fotiť.

Východiskovým bodom pre spomínanú trasu je parkovisko “Biela voda” neďaleko Tatranskej Lomnice. Z parkoviska vedie žltá značka až ku samotnej chate.

Prvou zastávkou pri mojich fotovýletoch na “Brnčalku” sú zaujímavé potoky, ktoré sa nachádzajú popri celej trase. Fotievam ich hlavne v zime, pretože väčšinou nezamŕzajú. Vďaka tomu ponúkajú naozaj zaujímavé scény s tečúcou vodou a nedotknutým snehom v okolí.

TIP: Fotografia vpravo vznikla práve počas zimného obdobia v januári približne v polovici trasy na Zelené pleso. Vďaka použitiu “stredne dlhej” expozície je voda tečúceho potoka jemne roztiahnutá, no stále si zachováva potrebnú dynamiku.

Blízke okolie chaty ponúka viacero zaujímavých kompozícií, ktoré potešia každého fotografa. Keďže sa chata nachádza naozaj blízko pod vrcholmi, odporúčam vziať si so sebou širokouhlý objektív. Najkrajšie pohľady na chatu a štíty za ňou sa nachádzajú na druhej strane Zeleného plesa. Ak sú podmienky priaznivé, dajú sa tieto pekné scenérie odfotiť aj so zrkadlovým odrazom v plese, alebo v “mlákach”, ktoré sa okolo plesa nachádzajú.

Pohľady na “Jastrabiu vežu” a “Kozí štít” spoza Zeleného plesa len niekoľko sto metrov od chaty.

Iba približne 30 minút pešo od chaty sa nachádza Veľké Biele pleso, ktoré je mojim najobľúbenejším miestom v okolí. Aj na tomto foto-spote sa hodí širokouhlý objektív, ktorý umožní dostať do záberu všetko, čo treba. Výhľadmi, ktoré toto pleso ponúka mi pripomína Kanadské jazerá. Ak je hladina relatívne pokojná, vznikne úžasná scéna, ktorou nepohrdne žiaden fotograf. Veď posúďte sami 🙂

Výhľady na tatranské štíty od Veľkého Bieleho plesa vzdialeného iba cca. 30 minút pešo od Chaty pri Zelenom plese

Veľké Biele pleso je zároveň bránou do nedotknutých Belianskych Tatier. Necelú hodinu pohodovej chôdze od plesa sa nachádza Kopské sedlo, ktoré je pre návštevníkov otvorené počas letnej sezóny. Je ďalším miestom, ktoré sa určite oplatí navštíviť pri výlete do oblasti Zeleného plesa. Sedlo ponúka výhľad ako na Vysoké tak aj Belianske Tatry. Zvlášť zaujímavé je počas večernej “zlatej hodinky” (cca hodina pred západom slnka), kedy slnko osvetľuje vrchy z pravej strany, čo vytvára fotogenické línie.

Pohľad na Jahňací štít z Kopského sedla počas vcečernej “zlatej hodinky”

Tipy z oblasti krajinárskej fotografie

V úvode som sľúbil, že sa dočítate o niekoľkých tipoch z oblasti krajinárskej fotografie. Keďže som v článku hovoril o viacerých lokalitách plných potokov, vodopádov a jazier, budú sa tieto typy týkať práve toho, ako efektívne fotiť vodu, či už tečúcu alebo stojacu.

Základ je vedieť pracovať s manuálnym režimom svojho fotoaparátu. Jedine ten ponúka plnú kontrolu a v nijakom ohľade neobmedzuje kreativitu, ktorá je pri fotení vody určite potrebná. “Tajomstvo” pekne odfotenej vody, či už tečúcej alebo stojacej je v nastavení expozičného času. Čím dlhší expozičný čas na fotoaparáte nastavíme, tým dlhšie bude snímač zbierať svetelné a obrazové informácie spred objektívu, a to bude mať za následok “roztiahnutie” pohybujúcich sa predmetov – tým pádom aj vody. 🙂

Tečúca voda (potoky, rieky, vodopády)

Vo väčšine článkov a videí čítate a počúvate o tom, že na tečúcu vodu treba použiť dlhánsku expozíciu (aspoň 10 sekúnd), aby takáto fotografia vyzerala dobre. Je to individuálna vec, komu sa čo páči a komu nie. No aby sme docielili “roztiahnutie” vody a zároveň v nej zachovali dynamiku, dlhá expozícia nie je vhodná.

Najčastejšie preto pri tečúcej vode používam “stredne dlhú” expozíciu, čo je približne 0,4 až 1,6 sekundy expozičného času, podľa toho, ako rýchlo voda tečie. Rovnako to platí v prípade vodopádov. Aby ste docielil takýto “jemne roztiahnutý” efekt so zachovanou dynamikou bez preexponovaných miest na fotografii, nebude stačiť “pricloniť”. Bude potrebné použiť ND (Neutral Density) Filter, ktorý scénu stmaví o niekoľko clonových čísel. Takýto filter pôsobí podobne ako keď si dáte na oči slnečné okuliare, no s tým rozdielom, že obraz nesmie “zatiahnuť” do žiadnej farby.

Na “stredne dlhú” expozíciu sa najviac hodia slabšie ND Filtre (Full ND16, alebo Full ND32), ktoré stmavia scénu len o niekoľko clonových čísel.

Expozičný čas: 1 sek., Použitý filter: ND16 – voda je jemne “roztiahnutá”, no zachovala si dynamiku

Stojaca voda (jazerá)

Stojaca voda je iný prípad. Fotíme ju zvyčajne použitím dlhšej expozície, čo znamená 5 a viac sekúnd expozičného času. Je to preto, že na hladinu jazera chceme často dostať nejaký zaujímavý odraz. Zvlášť v horách sa stáva, že pri fotenom jazere fúka, následkom čoho sa hladina čerí. Tento jav bráni tomu, aby sa na hladine mohlo niečo odrážať. Dlhý expozičný čas spôsobí, že sa hladina vyrovná a často na nej vznikne aj určitý farebný odraz. Hoci je neostrý, takéto fotografie sú často veľmi zaujímavé. Aby sme si mohli dovoliť nastaviť počas dňa dlhý expozičný čas (5 sekúnd a viac), znovu budeme musieť použiť ND Filter, tento raz ale silnejší. Na takéto dlhé časy sú vhodné napríklad filtre Full ND64 alebo Full ND1000.

Expozičný čas: 15 sek., Použitý filter: ND64 – voda sa vplyvom vetra vlnila, no vďaka dlhému expozičného času sa v nej odrážajú vrcholy v pozadí

Verím, že som vás týmito riadkami dostatočne navnadil na spoznávanie nových miest našej “rodnej hrudy” aj cez objektív. Tatry majú naozaj čo ponúknuť každému, kto sa do nich vydá. Stačí už len pobaliť sa, nasadnúť do auta/vlaku a ísť tieto krásy objavovať. No vždy pri tom pamätajme na to, že príroda je viac ako fotka. Preto sa k nej správajme tak, aby sme sa na tieto miesta mohli vrátiť aj o pár desiatok rokov a tešili sa z rovnako krásnych scenérií tak, ako dnes.

Na záver mi už ostáva len popriať vám dobré svetlo a fotkám zdar! 🙂

Pridať komentár

3 × 4 =