Bokeh<\/strong><\/p>\n V\u00fdrazom\u00a0bokeh<\/strong>\u00a0sa vo\u00a0fotografii\u00a0ozna\u010duje estetick\u00e9 rozostrenie \u010dasti fotografie, ktor\u00e1 sa nach\u00e1dza mimo roviny ostrosti. Pri fotografovan\u00ed portr\u00e9tu je to oblas\u0165 mimo zaostrenej \u010dasti tv\u00e1re fotografovanej osoby. Charakter rozostrenia pozadia sa men\u00ed na z\u00e1klade tvaru alebo po\u010dtu lamiel clony v\u00a0objekt\u00edve a\u00a0taktie\u017e od mnoh\u00fdch in\u00fdch aspektov. V\u00a0s\u00fa\u010dasnosti je ve\u013emi popul\u00e1rne fotografovanie so star\u00fdmi sveteln\u00fdmi objekt\u00edvmi, ktor\u00e9 vytv\u00e1raj\u00fa chaotick\u00fd, ale z\u00e1rove\u0148 ve\u013emi zauj\u00edmav\u00fd efekt bokehu.<\/p>\n Vinet\u00e1cia Je chyba optick\u00fdch s\u00fastav, ktor\u00e1 sa prejavuje stmaven\u00fdmi okrajmi na fotografi\u00e1ch. Vinet\u00e1ciou trp\u00ed viac \u010di menej ka\u017ed\u00fd objekt\u00edv, hlavne ke\u010f je odclonen\u00fd. Mnohokr\u00e1t je ale vinet\u00e1cia vyh\u013ead\u00e1van\u00e1, hlavne pri fotografovan\u00ed na star\u00e9 nedokonal\u00e9 filmov\u00e9 fotoapar\u00e1ty alebo pri \u00faprav\u00e1ch digit\u00e1lnych fotografi\u00ed. Cielen\u00e1 vinet\u00e1cia vytv\u00e1ra zauj\u00edmav\u00fd, takzvane snov\u00fd efekt.<\/p>\n Chromatick\u00e1 <\/strong>aber<\/strong>\u00e1<\/strong>cia\u00a0<\/strong><\/p>\n Chromatick\u00e1 aber\u00e1cia pr\u00edpadne chromatick\u00e1 chyba\u00a0je farebn\u00e1 chyba\u00a0\u0161o\u0161ovky alebo zlo\u017eitej\u0161ej optickej s\u00fastavy \u0161o\u0161oviek (napr\u00edklad v\u00a0objekt\u00edve). T\u00e1to chyba je sp\u00f4soben\u00e1 z\u00e1vislos\u0165ou\u00a0ohniskovej vzdialenosti optick\u00fdch\u00a0\u0161o\u0161oviek\u00a0od\u00a0vlnovej d\u013a\u017eky\u00a0svetla. Tento jav sa prejavuje na fotografi\u00ed ako farebn\u00fd lem ostr\u00fdch prechodov medzi svetlom a tie\u0148om. Naj\u010dastej\u0161ie je vidite\u013en\u00fd ako fialov\u00fd rozostren\u00fd lem na hran\u00e1ch budov, kon\u00e1roch a\u00a0listoch stromov. Na eliminovanie tohto probl\u00e9mu sa preto do objekt\u00edvov vkladaj\u00fa \u0161peci\u00e1lne optick\u00e9 \u010dleny.<\/p>\n Grip\u00a0 <\/strong><\/p>\n V\u00fdraz pre \u010das\u0165, ktor\u00e1 sa prip\u00e1ja k fotoapar\u00e1tu a m\u00f4\u017ee by\u0165 bat\u00e9riov\u00fd alebo \u00fachytov\u00fd grip.\u00a0 Grip sa naj\u010dastej\u0161ie upev\u0148uje do \u0161achty pre bat\u00e9riu alebo do stat\u00edvov\u00e9ho z\u00e1vitu na spodnej \u010dasti fotoapar\u00e1tu.\u00a0 Naj\u010dastej\u0161ie je ur\u010den\u00fd na zlep\u0161enie \u00fachopu fotoapar\u00e1tu pre \u013eud\u00ed s\u00a0v\u00e4\u010d\u0161\u00edmi rukami. Taktie\u017e sa do gripov pre digit\u00e1lne zrkadlovky daj\u00fa vklada\u0165 bat\u00e9rie a\u00a0zv\u00fd\u0161i\u0165 tak v\u00fddr\u017e fotoapar\u00e1tu. Ako grip sa ozna\u010duje aj vyst\u00fapen\u00e1 \u010das\u0165 na \u00fachop na men\u0161\u00edch kompaktn\u00fdch fotoapar\u00e1toch, napriek tomu \u017ee je jeho s\u00fa\u010das\u0165ou a\u00a0nie je potrebn\u00e9 ho dokupova\u0165 samostatne.<\/p>\n APS-C sn\u00edma\u010d\/<\/strong>Full frame sn<\/strong>\u00edma\u010d <\/strong><\/p>\n Naj\u010dastej\u0161ie pou\u017e\u00edvan\u00e9 sn\u00edma\u010de v\u00a0s\u00fa\u010dasn\u00fdch fotoapar\u00e1toch sa ozna\u010duj\u00fa ako APS-C a\u00a0Full frame sn\u00edma\u010d. Rozdiel v\u00a0t\u00fdchto\u00a0 ozna\u010deniach je vo ve\u013ekosti samotn\u00fdch sn\u00edma\u010dov.<\/p>\n Full frame sn\u00edma\u010d m\u00e1 p\u00f4vod v\u00a0klasickej ve\u013ekosti kinofilmov\u00e9ho pol\u00ed\u010dka\u00a0 a\u00a0to 24 x 36mm.<\/p>\n APS-C sn\u00edma\u010d je men\u0161\u00ed a\u00a0to naj\u010dastej\u0161ie\u00a0 +-\u00a0 23,6 x 15,5mm. Pri tomto sn\u00edma\u010di je potrebn\u00fd prepo\u010det ohniskovej vzdialenosti na objekt\u00edve.<\/p>\n V\u00a0pr\u00edpade Nikonu je to napr\u00edklad prepo\u010det ohniskovej vzdialenosti x 1,5. Napr\u00edklad 50 mm objekt\u00edv x 1,5 je v\u00fdsledn\u00e9 ohnisko 75 mm. Canon APS-C pou\u017e\u00edva prepo\u010det x 1,6 \u010do je pri 50mm objekt\u00edve po prepo\u010dte 80mm.<\/p>\n ISO citlivos\u0165\u00a0 <\/strong><\/p>\n Ozna\u010denie ISO vyjadruje citlivos\u0165 sn\u00edma\u010da fotoapar\u00e1tu na dopadaj\u00face svetlo. Vy\u0161\u0161ia citlivos\u0165 ISO sa vyu\u017e\u00edva najm\u00e4 pri hor\u0161\u00edch sveteln\u00fdch podmienkach pre zamedzenie pohybovej neostrosti a\u00a0n\u00e1sledn\u00e9ho rozmazania sn\u00edmky.<\/p>\n Citlivos\u0165 sa d\u00e1 nastavi\u0165 samostatne pre ka\u017ed\u00fa fotografiu. S vy\u0161\u0161ou hodnotou ISO,ale rastie hladina \u0161umu, ktor\u00fd je vo vysok\u00fdch hodnot\u00e1ch ru\u0161ivo farebn\u00fd a\u00a0fotografia str\u00e1ca na detailoch. Hodnoty ISO sa\u00a0uv\u00e1dzaj\u00fa naj\u010dastej\u0161ie\u00a0ako dvojn\u00e1sobok predch\u00e1dzaj\u00facej\u00a0 hodnoty\u00a0a\u00a0s\u00fa to vo v\u00e4\u010d\u0161ine pr\u00edpadov\u00a0\u010d\u00edsla 100, 200, 400, 800 a 1600.<\/p>\n Ak je nastaven\u00e1 citlivos\u0165 ISO 400, bude pre exponovanie fotografie potrebn\u00e9 polovi\u010dn\u00e9 mno\u017estvo svetla ako pri ISO 200. Z\u00e1rove\u0148 sa expozi\u010dn\u00fd \u010das skr\u00e1ti na polovicu, a t\u00fdm sa zredukuje aj mo\u017en\u00e9 rozmazanie fotografie. Clona (Aperture)<\/strong><\/p>\n Clona je mechanick\u00e9 zariadenie, ktor\u00e9 n\u00e1m obmedzuje mno\u017estvo svetla prech\u00e1dzaj\u00face cez objekt\u00edv. Novodob\u00e9 objekt\u00edvy maj\u00fa irisov\u00fa clonu. Pozost\u00e1va z\u00a0tenk\u00fdch lamiel kos\u00e1kovit\u00e9ho tvaru, ktor\u00e9 sa prekr\u00fdvaj\u00fa tak, \u017ee v\u00a0strede vytv\u00e1raj\u00fa \u201ekruhov\u00fd” otvor. \u010c\u00edm m\u00e1 clona viac lamiel, t\u00fdm sa otvor svojim tvarom viac pribli\u017euje kruhu. Lamely maj\u00fa bu\u010f rovn\u00fd tvar, alebo s\u00fa kruhov\u00e9. Kvalita objekt\u00edvov sa z\u00a0tohto d\u00f4vodu ur\u010duje aj na z\u00e1klade po\u010dtu lamiel clony a\u00a0ich tvaru.<\/p>\n Vzh\u013eadom na to, \u017ee celkov\u00e9 mno\u017estvo svetla prech\u00e1dzaj\u00face objekt\u00edvom je z\u00e1visl\u00e9 nielen od ve\u013ekosti otvoru, ale aj na ohniskovej vzdialenosti objekt\u00edvu, ud\u00e1va sa pri\u00a0objekt\u00edvoch clonov\u00e9 \u010d\u00edslo. Ve\u013ekos\u0165 otvoru clony m\u00e1 vplyv na celkov\u00fa ostros\u0165 sn\u00edmku, na h\u013abku ostrosti.<\/p>\n \u010c\u00edm je otvor men\u0161\u00ed, t\u00fdm s\u00fa l\u00fa\u010de dopadaj\u00faceho svetla zo zachyt\u00e1van\u00e9ho objektu u\u017e\u0161ie a jeho obraz je tak na v\u00fdslednom sn\u00edmku ostrej\u0161\u00ed. So vzrastaj\u00facim zaclonen\u00edm teda rastie aj h\u013abka ostrosti.<\/p>\n V podstate si predstavte funkciu lu\u010fsk\u00e9ho oka a reakciu zrenice na svetlo. Ak je tma zrenica sa roz\u0161\u00edri aby prepustila na sietnicu viac svetla a my sme videli a naopak. \u010ci\u017ee ak je v priestore tma nastav\u00edte clonu f2.8 aby ste cez objekt\u00edv poslali viac svetla.<\/p>\n Expozi\u010dn\u00e1 doba (Shutter speed<\/strong>)<\/p>\n Taktie\u017e ozna\u010dovan\u00e1 aj ako r\u00fdchlos\u0165 z\u00e1vierky. Predstavuje \u010das po\u010das ktor\u00e9ho je fotocitliv\u00fd materi\u00e1l (film, sn\u00edma\u010d) vystaven\u00fd \u00fa\u010dinkom svetla prech\u00e1dzaj\u00faceho objekt\u00edvom. \u010cas expoz\u00edcie m\u00f4\u017eeme regulova\u0165 za pomoci mechanickej alebo elektronickej z\u00e1vierky.<\/p>\n U\u017e pri prv\u00fdch fotoapar\u00e1toch sa pou\u017e\u00edvala mechanick\u00e1 z\u00e1vierka. Bolo to jednoduch\u00e9 odkrytie a\u00a0zakrytie objekt\u00edvu tak, ako ho pozn\u00e1me z\u00a0filmov. Najzn\u00e1mej\u0161\u00edmi typmi mechanick\u00fdch z\u00e1vierok s\u00fa listov\u00e1 (leaf shutter) a\u00a0\u0161trbinov\u00e1 z\u00e1vierka (focal-plane shutter).<\/p>\n Op\u00e4tovne sa vr\u00e1time k funkcii lu\u010fsk\u00e9ho oka, je to vlastne d\u013a\u017eka \u010dasu, ktor\u00fd sa na objekt d\u00edvame. Pri \u017emurknut\u00ed ako by ste urobili sn\u00edmok. V tme sa oko mus\u00ed aklimatizova\u0165 na zmenu sveteln\u00fdch podmienok tak je dlh\u0161ie otvoren\u00e9, \u010d\u00edm dlh\u0161ie nech\u00e1me otvoren\u00fd objekt\u00edv \u201eoko\u201c t\u00fdm viac uvid\u00edme v tme.<\/p>\n \u00a0<\/strong><\/p>\n Vyv\u00e1\u017eenie bielej WB<\/strong><\/p>\n R\u00f4zne sveteln\u00e9 zdroje maj\u00fa r\u00f4znu teplotu svetla (ud\u00e1van\u00fa v kelvinoch). \u013dudsk\u00e9 oko sa dok\u00e1\u017ee pomerne dobre prisp\u00f4sobi\u0165 r\u00f4znym zdrojom svetla a vn\u00edma neutr\u00e1lne farebn\u00e9 plochy takmer bez farebn\u00e9ho posuvu.<\/p>\n V pr\u00edpade svetlo citliv\u00fdch materi\u00e1lov (film, sn\u00edma\u010d) je to v\u0161ak inak. Pri osvetlen\u00ed r\u00f4znymi zdrojmi svetla doch\u00e1dza k v\u00fdrazn\u00fdm farebn\u00fdm posunom. Pri fotografovan\u00ed na film sa preto pou\u017e\u00edvali korek\u010dn\u00e9 filtre potl\u00e1\u010daj\u00face tento ne\u017eelan\u00fd jav. Digit\u00e1lne fotoapar\u00e1ty a videokamery spracov\u00e1vaj\u00fa jasov\u00fa a farebn\u00fa zlo\u017eku svetla pomocou \u0161peci\u00e1lneho softv\u00e9ru.<\/p>\n V digit\u00e1lnych fotoapar\u00e1toch stret\u00e1vame s funkciou vyv\u00e1\u017eenia bielej, ktor\u00e1 m\u00e1 za \u00falohu eliminova\u0165 teplotu sveteln\u00e9ho zdroja, tak aby bolo podanie farieb re\u00e1lne. Pre \u013eudsk\u00e9 vn\u00edmanie farieb je najprijate\u013enej\u0161ie osvetlenie denn\u00fdm svetlom, ktor\u00e9 ma teplotu 5500 \u00b0K.<\/p>\n Tieto fotografie boli nafoten\u00e9 po\u010das da\u017ediv\u00e9ho d\u0148a v interi\u00e9ri.<\/p>\n Vyv\u00e1\u017eenie bielej: manu\u00e1lne, obla\u010dn\u00fd program (ikonka mrak)<\/p>\n Vyv\u00e1\u017eenie bielej: manu\u00e1lne, neonka program (umel\u00e9 osvetlenie) (ikonka \u017eiarivka)<\/p>\n Vyv\u00e1\u017eenie bielej: manu\u00e1lne, slnko program (ikonka slnie\u010dko)<\/p>\n
\n<\/strong><\/p>\n
\n<\/strong><\/p>\n![\"\"](\"https:\/\/blog.fotolab.sk\/wp-content\/uploads\/2018\/03\/shutterstock_1029490153-P\u0159eveden\u00fd.jpg\")
<\/a><\/p>\n<\/a><\/p>\n<\/a><\/p>\n